To najhoršie, čo môžeš urobiť, je súdiť seba samého. Nikdy sa neposudzuj. Dokonca sa ani sám sebou príliš nezapodievaj. Uvedom si svoju božskú podstatu a nedovoľ si privlastniť svoje problémy. Pochop, že nie si svoje problémy. Nie si svoje telo. Nie si ani svoje myšlienky. Nedovoľ svojim myšlienkam a predstavám, aby boli väčšie ako ty.

Robert Adams

Veľakrát sa pri práci na sebe dostaneme do stavu, kedy sa dlho venujeme sami sebe – a tým narastá naša sebadôležitosť. Začíname sa považovať za pupok celého sveta. Ale kto je “ja”? Toto telo? To sa vekom mení… Tieto myšlienky či emócie? Tie sú tiež premenlivé a prichádzajú či odchádzajú… Naše zážitky? Pamätáte si ich ešte stále všetky?

Nie sme nič, čo sa nám “deje”. Sme to, čomu sa to deje. Sme presne tá pozornosť, ktorú venujeme raz jednému a raz inému, ktorú používame na to, aby sme veci spájali, porovnávali a začali si o nich rozprávať príbeh. Lenže všetky príbehy sú len naša interpretácia toho, čo sme postrehli – a to, čo sme nepostrehli, z nich automaticky vypadáva.

Nie sme to, s čím sa identifikujeme; sme to, čo sa identifikuje raz s tým a raz s niečím iným. Čo dnes vnímame ako obrovský problém, môžeme zajtra vnímať celkom inak, pretože cez noc opadne naša emocionalita, prestaneme sa cítiť “malo” a začneme vec riešiť tak, ako najlepšie vieme.

Reklamy