Keď stratíme niekoho, koho sme milovali, zistíme, že čas všetko nelieči. Po chvíli sa bolesť nášho srdca začne mierniť a dokážeme sa znova smiať, život pokračuje a mnohokrát Pokračovať v čítaní článku “Sú chvíľky…”
Existuješ v čase, ale patríš Večnosti. Si prienik Večnosti do sveta času. Si nesmrteľný, žijúci v smrteľnom tele. Tvoje vedomie nepozná smrte ani narodenia – to len tvoje telo sa rodí a zomiera.
Osho
Nestoj pri mojom hrobe v slzách.
Nie som tam. Nespím.
Som tisíc vetrov, čo dujú.
Som ligot drahokamu na snehu. Pokračovať v čítaní článku “Neplač mi na hrobe”
Skutočné pravidlá života po strate milovanej bytosti podľa Christiny Rasmussen:
- Ak ťa niekto rozosmieva, tráv s ním čas.
- Ak pri niekom začne biť tvoje srdce rýchlejšie, vyhľadávaj jeho spoločnosť.
- Ak ti tvoji priatelia nerozumejú, môžeš ich pustiť k vode.
- Ak si chceš s niekým vyjsť, tak si s ním vyjdeš. Ak si nechceš s niekým vyjsť, tak si s ním nevyjdeš.
- Ak ti ľudia vravia, že čas lieči všetky rany, nepočúvaj ich.
- A ak ti niekto hovorí, ako máš žiť svoj život, pripomeň si, že tvoj život po strate je výlučne tvoja vec, nie jeho.
“Potláčaním strachu zo smrti ho len posilňujeme. Miesto toho je dôležité si uvedomiť bez tieňa pochybnosti, že “ja” a všetky ostatné “veci”, ktorú tu dnes sú, jedného dňa zmiznú – uvedomovať si to tak dlho, kým nás toto vedomie nedonúti pustiť ich. Uvedomovať si to s takou istotou, ako keby ste boli padli z kraja Veľkého kaňonu. Vlastne ste boli zhodení z toho okraja, keď ste sa narodili, a nemá význam držať sa balvanu, spoločne s ktorým padáte. Ak sa smrti bojíte, tak sa jej bojte. Podstatné je nevzpierať sa jej, nechať ju prevziať kontrolu – strach, duchov, bolesti, dočasnosť, rozplynutie a všetko. A vtedy príde neuveriteľné prekvapenie – nezomriete, pretože ste sa nikdy nenarodili. Len ste zabudli, kto ste.”
Alan Watts
Viac podobných citátov, zamyslení a cvičení nájdete v Pathworkingovom klube.
Komentáre: