“Potláčaním strachu zo smrti ho len posilňujeme. Miesto toho je dôležité si uvedomiť bez tieňa pochybnosti, že “ja” a všetky ostatné “veci”, ktorú tu dnes sú, jedného dňa zmiznú – uvedomovať si to tak dlho, kým nás toto vedomie nedonúti pustiť ich. Uvedomovať si to s takou istotou, ako keby ste boli padli z kraja Veľkého kaňonu. Vlastne ste boli zhodení z toho okraja, keď ste sa narodili, a nemá význam držať sa balvanu, spoločne s ktorým padáte. Ak sa smrti bojíte, tak sa jej bojte. Podstatné je nevzpierať sa jej, nechať ju prevziať kontrolu – strach, duchov, bolesti, dočasnosť, rozplynutie a všetko. A vtedy príde neuveriteľné prekvapenie – nezomriete, pretože ste sa nikdy nenarodili. Len ste zabudli, kto ste.”
Alan Watts
Viac podobných citátov, zamyslení a cvičení nájdete v Pathworkingovom klube.
6. novembra 2014 at 11:39
Tá posledná veta mi zaklikla…
Páči sa miPáči sa mi
6. novembra 2014 at 14:00
Nuz podla mna v podstate rovnako ako nema zmysel sa niecoho drzat tak nema zmysel aj sa nedrzat. Pokial by samozrejme nebolo na vyber medzi balvanom a padakom 🙂
Páči sa miPáči sa mi
6. novembra 2014 at 14:01
ak padame s niecim rovnako tazkym ako sme my, mozeme si akurat tak vybrat aky sposob padania nam je prijemnejsi, ci s drzanim, ci bez drzania.
Páči sa miPáči sa mi