“Môžeš posudzovať správanie bez toho, aby si odsudzoval dušu.”

Bryant McGill

Mať oči nie je posudzovanie. Vedieť niečo nie je posudzovanie. Nepotrebuješ trčať v topánkach niekoho iného, aby si videl, že ide priamo ku kraju priepasti…

Keď vidíme, že sa niekto bez rozmyslu rúti do záhuby, je našou povinnosťou ozvať sa a pokúsiť sa ho zastaviť.  Môžeme posudzovať situáciu a jej dopady bez toho, aby sme boli povýšeneckí alebo arogantní. Narodili sme sa na to, aby sme vyhodnocovali dopad prostredia na nás a naše prežitie. Na to potrebujeme veci vnímať, premýšľať o nich a robiť si sústavne názor. Súčasťou toho premýšľania je aj posudzovanie. Celý náš život je jedna obrovská reťaz posúdení a prípadných úprav správania alebo podmienok… Len si spomeňte na príbeh o mravcovi a cvrčkovi. Nebyť premýšľania a posudzovania podmienok by mravec nebol prežil. Vďaka absencii premýšľania a posudzovania sa cvrček dostal do problémov. Sme spokojní a úspešní, keď premýšľame, posudzujeme a odhadujeme správne – nie, keď nám pocit vlastnej nedôležitosti alebo nadradenosti skresľuje vnímanie situácie.

Nedovoľme iným, aby nás sekírovali s predstavami, že sa posudzovať nesmie a že človek nemá používať svoj zdravý sedliacky rozum! Nie sú o nič osvietenejší ako my, keď svoje vlastné posudzovanie nazvú “starostlivosťou”. Veď vlastne oni posudzujú nás, že posudzujeme! Nie je to starostlivosť (lebo nás nevarujú pred nijakým bezprostredným nebezpečenstvom), je to len sebecký zastierací manéver, určený na to, aby nás donútil správať sa podľa predstavy, ktorú nám budú oni diktovať…

Sústavne posudzujeme ľudí. Narodili sme sa, aby sme posudzovali. Môžeme však posúdiť správanie a neodsúdiť konajúceho. Nie je v našej právomoci vynášať absolútne súdy o iných, ale len čo otvoria ústa, je to pre okolitý svet výzva zaoberať sa tým, čo hovoria – a teda aj posudzovať. A keď sa pri tom zapodievaní ich slovami dostaneme príliš blízko nejakej nepríjemnej pravde, ktorú si nechcú pripustiť, začnú hneď vykrikovať, že posudzujeme.

Držte sa svojich úsudkov. Ak sú správne (=odrážajú realitu bez skreslenia), vytvárajú pre nás bezpečné prostredie.  Neskreslené úsudky dokážu zachrániť život. Nenechajte si vziať svoje právo robiť ich – o situáciách i o iných. Je to najmocnejší nástroj ochrany, aký máme. Dajme si len pozor, aby prichádzali z miesta neskresleného našimi predpojatosťami a predsudkami.