Niektorí ľudia akoby sa vyžívali v tom, že okolo seba vytvárajú drámy – väčšinou len pre tú drámu samotnú, nie že by sa niečo dialo…Nepristúpte na ich hru. Keď niekto vyvoláva okolo seba drámy, potrebuje energiu a pozornosť a takto si ju zabezpečuje. Ak sa dáte na jeho drámu nahovoriť, jeho dráma vás emocionálne rozkolíše a začnete prehnane reagovať na drobnosti vo vašom živote, ktoré by vás inak nerozhodili. Preto je lepšie sa drámam iných veľkým oblúkom vyhýbať.
Ak niekto príde za vami a začne rozohrávať drámu, vyjadrite mu porozumenie a účasť, ale nerozoberajte situáciu. Nehnevajte sa na toho, kto priniesol drámu. Nemôže inak – potrebuje pozornosť a potrebuje sa “nacucnúť” vašej energie, pretože inak si prichodí “neviditeľný”.
Vyhnite sa tomu, aby ste na drámu reagovali (=prijali účasť v nej). Sledujte, akým spôsobom dramatik drámu rozohráva (a nevšímajte si, o čom dráma je), a učte sa pre budúcnosť, aby ste vedeli takéto správanie ľahšie odhaliť. Dramatik vám ponúka istý spôsob reagovania – rozhorčenie, nesúhlas, súcit, kritiku, hanbu, pocit viny. Vy miesto toho radšej presmerujte celú tú energiu do pozitívneho protipólu: Miesto podráždenia sa bavte. Miesto zlostenia sa buďte zvedaví. Miesto závisti precíťte obdiv. Nemáte kontrolu nad negativitou, ktorou vás dramatik zaplavuje (pokiaľ nemáte možnosť situáciu opustiť), ale máte plnú kontrolu nad tým, čím zareagujete. Vyberte si pre seba pozitivitu. Ak dramatik vykresľuje veľký zlý svet, ktorý spriada spiknutia proti vám, obyčajnému človeku, začnite si vyratúvať na všetko to dobré, čo sa vám udialo. Protipôsobte.
A vyhýbajte sa spojeniu s ľuďmi, čo produkujú okolo seba drámy. Ak si ich pustíte do života, púšťate si s nimi do života emocionálne výkyvy a prehnané reakcie – a to je to posledné, čo potrebujete, pokiaľ chcete hľadať pravdu o sebe. 🙂
9. septembra 2014 at 11:00
Práve sa zaoberám uplatňovaním nástroja do praxe, ktorý mi pomáha nezúčastňovať sa cudzích drám. Lebo ak je stanovená diagnóza, je fajn na ňu mať aj prostriedok 🙂 Ja si v takej chvíli položím otázku: “Koľko si schopná zaplatiť za účasť v cudzej hre?” Odpoveď je okamžitá – nič. Vtedy hľadám spôsoby, ako opustiť javisko 😀
Páči sa miPáči sa mi
9. septembra 2014 at 11:05
Mne veľmi pomáha, keď presmerujem pozornosť z obsahu drámy na proces a analýzu 😉 : Čo tým ten človek získava? Ako sa o to uchádza? Cez ktoré slová sa ťa snaží zatiahnuť? Ako ty môžeš odpovedať bez toho, aby sa mu to podarilo?
Takto sa z toho stáva hra “kto z koho”. Ale o niektoré hry už tiež nestojím. Vždy začínam otázkou, ktorú mám od Viktora Sáncheza: Čo ti to energeticky prinesie – a čo ťa to energeticky bude stáť? A ak začína byť bilancia negatívna, zdrhá sa z drámy. Buď je dráma zbytočná alebo ja ešte nemám potrebnú zručnosť ustáť ju bezchybne (=minimálne s nulovou bilanciou, lepšie s pozitívnou).
Páči sa miLiked by 2 people
13. septembra 2014 at 20:36
…ja mám dojem, že okrem týchto “dramatizátorov ” je tu i druhá skupina – niečo ako “chronický riešitelia drám” ( tých cudzích pochopiteľne ). A tak, zatiaľ čo niektorí v panike opúšťajú javisko, oni krúžia ako supy, vždy pripravení zniesť sa priamo doprostred deja. A keď sa dlhšie nič nedeje, zariadia to – napríklad šikovne utrúsenou “informáciou” a pod. A len čo ťa dostanú do problémov, zjavia sa akože náhodou v tvojej blízkosti, prejavujú spoluúčasť, ponúkajú vykalkulované riešenia a tak. Z týchto druhých mám ja väčšie obavy, sú rafinovanejší, menej čitateľný a len tak ich nestrasieš.
Vždy som sa pohoršoval, kto preboha píše tie otrasné telenovely, kde sa to len hemží drámami všetkého druhu a komu sú určené. Dnes to viem, sú to ” mucholapky ” na tento druh ľudí a slúžia na moju ochranu – niečo ako keď sa stíhačka bráni zameraniu vypúšťaním falošných cieľov. :o)))
Páči sa miLiked by 1 person
14. septembra 2014 at 15:23
Znám, mám dramatika doma 🙂
Páči sa miPáči sa mi
8. augusta 2015 at 8:07
Martina,podobne 🙂
Páči sa miPáči sa mi
14. septembra 2014 at 19:07
he, he, spominam si minule leto, ked som ja a moj brat nasu rodinu zasobovali nasimi dramatickymi situaciami dost intenzivne. Bolo na vyber koho riesit, kazdy z nas dodal velmi pekne zapletene pripady, kazdy na inu temu. Az sme spolu s trochou ironie sutazili: vies uz co davam ja?cha, na mna nemas 😀 …no co uz niekedy sa veci skomplikuju a drama je na svete 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
3. februára 2019 at 9:18
Reblogged this on Eprakone – za porozumením sebe, svetu i životu.
Páči sa miPáči sa mi