V živote ma spoľahlivo vytáčajú ľudia, ktorí sú evidentne hlúpejší a nedomyslia veci do konca, ale hlasno a silou mi vnucujú svoj názor a nedávajú mi priestor pre môj vlastný. Proste “hlasní blbci”. Vedela som, že niečo vo mne na nich reaguje, ale nijako mi to nepomohlo nereagovať. Proste “hlasný blbec” niečo povedal a ja som penila. Vadilo mi to, ale nedokázala som to odstaviť. Rozčuľovali ma.
Až mi raz na Eprakone niekto napísal úžasný komentár:
“Aj blbosť je dar boží – a oni sa snažia z plných síl využívať to, čo dostali.”
🙂 A bol koniec s rozčuľovaním sa. (Na druhej strane, ešte stále netuším, prečo som reagovala; to “niečo” ešte stále nosím v sebe. Ale veď sme na pathworkingovej stránke a neznamená to, že ja nemôžem pracovať na sebe. Aj pán farár chodí predsa na záchod. 😉 )
Máte nejaké vlastné techniky, ako sa prestať rozčuľovať nad vecami, ktoré sú nepodstatné a aj tak ich nezmeníme?
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
28. mája 2015 at 1:54
Podstatnosť (to, či sú pre nás podstatné) im určujeme my sami, nie? 🙂 Mali by sme si to určiť tak, aby sme boli spokojní.
Mne pomáha, keď si prerobím “systém”. Už len pretransformovanie slova, ktoré označuje to, čo ma štve na niečo podobné, ale iné – a význam je zrazu iný – nastupuje celkom iný uhol pohľadu v odlišnom priestore (pretransformované súvislosti).
Pr:
• štve ma moja bezmocnosť, cítim sa bezmocná –› premením to na momentálny úpadok a hneď má pre mňa iný význam (z vlastnosti je fáza) alebo sa snažím siahať len veci v mojom dosahu (a tým pádom som pri moci)
• neschopnosť povedať svoj názor –› mám tú schopnosť, len momentálne sa mi z nejakých dôvodov prieči ju využívať
• bez-zmyslovosť života –› pokles sebavedomia –› mierenie k zažitiu sebavedomia
• samodeštrukčné sklony –› uvedomenie si, že viem aj tvoriť, nie len ničiť –› voľba tvorenia, rastu, uplatnenia potenciálov
Tento princíp som skutočne využila a s pozitívnymi výsledkami.
V podstate ide o to, že si problémové východisko určím ako niečo, z čoho sa dá dostať von. Situácia “sa správa” podľa toho, aký význam jej pripíšem. Príde mi to ako hra, ktorú som už niekde videla – presunom jednej časti, iba tým jedným ťahom sa môže sa presunúť len zopár častí, ale ak urobíme správny ťah, môže mať veľký, až obrovský vplyv a celý systém sa popresúva tak, že zrazu nám nejak viac slúži. 🙂 Tento koncept som vypracovala práve teraz a som naňho patrične pyšná. 😀 (Zabral mi nejaký čas, ale aspoň som si čo-to urovnala a možno aj niekomu inému pomôže. A ja že čo sa toľko musím zaoberať paradigmatikou a synonymiou, napr. dnes na teste som ich mala.)
Pozn.: Máme tendenciu pripísať veci práve tú drastickejšiu vlastnosť, robiť to vážnejšie – čo vôbec nemusí byť. (Pamätáte na detské časy a tú bezproblémovosť/neudržiavanie problému dlho u seba?)
Takto to zhrniem, optimisti majú vyhrané. 😀
Páči sa miLiked by 1 person
28. mája 2015 at 9:09
LIKELIKELIKE! 😀 Ak ti nevadí, vezmem túto odpoveď a postnem ju aj na Eprakone. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person