Nestoj pri mojom hrobe v slzách.
Nie som tam. Nespím.
Som tisíc vetrov, čo dujú.
Som ligot drahokamu na snehu.
Som slnečný lúč na zrelom obilí.
Som jesenné mrholenie.
Keď sa zobudíš do raňajšieho ticha,
som hmýrenie sa tichých vtákov
krúžiacich na nebi.
Som mäkké svetlo hviezd v noci.
Nestoj pri mojom hrobe v slzách.
Nie som tam. Ja som
nezomrela.

Mary Elizabeth Frye (1905-2004)

Nie sme len toto telo. Časť z nás je energia a tá nezomiera – len prechádza z jednej podoby do inejj.

Akú podobu by ste si priali mať vy? (A neobmedzujte sa len na jednu. To by bola reinkarnácia.)