“Urob si čas a vysporiadaj sa so svojimi neošetrenými emóciami. Čeľ svojim vzorcom myslenia a presvedčeniam, ktoré ťa vedú do závislostí, svojej energii a svojmu hnevu. Ak nájdeš odvahu prežiť si svoje neošetrené emócie, zmeníš celú svoju existenciu.”

Panache Desai

Niekedy vytesníme naše emócie na kraj nášho vedomia, potlačíme ich alebo ich celkom jednoducho poprieme a premenujeme na niečo iné. Jednoducho ich neošetríme, len odsunieme. Dôvodov môže byť veľa, ale majú jedno spoločné – keď sme ich zažívali, neboli sme schopní sa s nimi vysporiadať “zdravým” spôsobom, tak sme to odložili na neskôr. Ale hrôza, ktorú s nimi možno spájame, je obvykle väčšia ako naša ochota zapodievať sa nimi, a tak si hnijú tíško niekde pri našich koreňoch – a otravujú celý náš život. Nesieme v sebe sústavný pocit strachu, že by mohli vyplávať na povrch, prípadne že niekto iný by mohol vidieť to hnusné, čoho sa zatiaľ nevieme zbaviť… Časť našej energie odštiepujeme a spotrebovávame na to, aby sme ich skrývali pred sebou i pred svetom a udržali pekne v temnote. Táto časť energie nám neprináša radosť a obohatenie. Vyrobili sme zo seba energetického mrzáka.

Za celým tým potláčaním sa skrýva hrôza toho jedného okamihu v minulosti, kedy sme si nedokázali pomôcť. Ale odvtedy už prešlo mnoho času, všeličo sme sa naučili, všelijaké uhly pohľadu sa nám zmenili, máme nové skúsenosti, nové presvedčenia a nové zručnosti. Možno sme medzičasom nadobudli aj zručnosť ošetriť bolestivé okamihy z minulosti. Kým sa o to však zo strachu nepokúsime, nikdy sa nedozvieme, či na to nemáme. 🙂

Kedysi som čítala jeden citát, asi od Churchilla: keď sa ocitneš uprostred Pekla, nezastav sa a neváľaj sa v svojej bolesti, ale sa rozhýb a prejdi ním čo najskôr na druhú stranu. A ak zistíme, že ešte stále to Peklo pre nás nemá druhú stranu, môžeme sa vrátiť späť – ale už sme medzičasom vytiahli naše Peklo na svetlo božie a už nebude ovládať naše podvedomé voľby, pretože medzičasom sa dostalo do nášho vedomia. A naše vedomie je jediný priestor, kde máme nad vecami (a sebou samými) kontrolu. Čiže: kľúč k blaženosti leží v tom, že v svojom vnútre vyčistíme každý kút od vecí, čo nám užierajú energiu a nerobia nám dobre. 🙂