“Nikto sa nikdy nehneval na iného človeka. To, na čo sa hneváme, je náš príbeh o nich.”
Byron Katie
Ako tomuto citátu rozumiete?
Viac podobných inšpiratívnych citátov: Pathworkingový klub (len pre členov)
Najnovšie komentáre:
 | Martin komentoval Realita iných nemusí byť naša… |
 | Helar Sun Belangelo komentoval Cvičenie: odhaľ skrytú bo… |
| Helar Sun Belangelo komentoval Čo dovolíš, to bude pokra… |
| Helar Sun Belangelo komentoval Pripomeňte si priority |
| Helar Sun Belangelo komentoval Cvičenie: Hľadaj, čo chceš… |
| Helar Sun Belangelo komentoval Cvičenia: Mám ťa rád a odteraz… |
| Helar Sun Belangelo komentoval Vzory obmedzujú |
| Helar Sun Belangelo komentoval Nezhltni návnadu |
| Helar Sun Belangelo komentoval Pole mieru |
| Helar Sun Belangelo komentoval Kedysi ťa skritizovali… |
| Helar Sun Belangelo komentoval Cvičenie: Načúvajte sami … |
| Helar Sun Belangelo komentoval Načúvaj svojej intuícii |
 | Aprielka komentoval Cvičenie: Aj ja zavážim! |
| Helar Sun Belangelo komentoval Zbytočné závažie |
| Helar Sun Belangelo komentoval Nie je posudzovaním mať o… |
Pribudlo na Eprakone:
- V pondelok začíname kurz TURBO…
- Nie je moja úloha žiť životy iných ľudí
- Utrpenie, bolesť a spiritualita
- Si jedno aj druhé
- Čakry, čo zodpovedajú za našu hojnosť a energiu
- V máji channelovací boot-camp
- Predsa musí byť na svete aj niečo VIAC… Kľúč ku šťastiu
- Otázka
- Takto to končí
- Nutkanie konať, hýbať sa a dosahovať
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
14. októbra 2014 at 11:53
Joooj, pre je mňa hnev ako opätok zakliesnený do prekážky. Asi je načase zastaviť sa a prehodnotiť vlastný príbeh či interpretáciu na niektoré situácie. Alebo možno utekať čo najďalej 🙂 aj to je riešenie, namiesto plytvania energiou. Hnevám sa a cítim, že je to iba moja snaha zmeniť niečo, čo sa zmeniť nechce podľa mojej vlastnej predstavy a očakávania. Občas ten vzorec očakávania vznikne na základe vlastných prežitých skúseností, ale často je to prevzatý vzorec, implantovaný a neoverený, že mám očakávať niečo a ono to príde alebo aj nie. V oboch prípadoch je dôvod na hnev, lebo v oboch ide o očakávania, potvrdenie vlastnej interpretácie, teda pohladkanie vlastnej sebadôležitosti. Akosi sa zamotávam 😀
Páči sa miLiked by 1 person
14. októbra 2014 at 12:19
Práve dnes som našla nejaký citát, myslím že od Tolleho: “Nie je bezmozgové brániť sa tomu, čo už nastalo?” 😀
Páči sa miLiked by 1 person
14. októbra 2014 at 12:24
Je. 😀
Páči sa miPáči sa mi
14. októbra 2014 at 16:46
Keď sa mi zdá, aká som ja podkutá a viem identifikovať svoj hnev, pracujem s ním, tak príde niečo, čo ma nasere do nepríčetnosti. Je toto možné? A ja dokonca viem, kde má ten hnev korene a všetky situácie sa okolo neho točia. No, možno nie všetky, ale v súčasnej dobe ich je veľa. Strach z toho, že nebudem mať čas a možnosť žiť “svoj” život, ísť za svojimi cieľmi. Občas si poviem, že to, čo sa teraz deje v mojom živote je možno “skratka” k uskutočneniu mojich snov (to aby som sa nezložila), ale potom si poviem – SHIT! Čo si to nahováram? Ako som povedala, dnes mi Merkúr veľmi nepomáha 🙂
Vyzerá to, že tu trpím samomluvou. 😀
Páči sa miLiked by 1 person
14. októbra 2014 at 19:40
Jedno som zistila. Kedysi som písala podľa Vigilovej (http://eprakone.wordpress.com/2011/01/09/stalkovanie-ked-sa-vzorce-spravania-vracaju/), že je to ako cesta na kopec – ty ideš okolo a dole kopcom steká potok. Ako stúpaš okolo kopca nahor, budeš ho znova a znova prekračovať. Len bude zakaždým menej široký. Čo však Vigilová nepovedala (a ja som mala vedieť): bude to čoraz horšie. Tam dole na kopci bojuješ každú chvíľku s nejakým minipotôčikom, ktorý však nevyviera na vrchole hory. Bojovanie (a cítenie sa ako absolútne hovädo 😉 ) patrí k tvojej bežnej výbave. Potom sa začneš zlepšovať a už bojuješ s menej a menej vecami a tak sa ti boje nezdajú až také “bežné” a tak trochu ťa začínajú “urážať” – také niečo by sa ti predsa nemalo stávať… 🙂 Lenže boje patria k životu ako čokoľvek iné. Padať na nos a vstávať patrí k životu… JE to život. Až sa jedného dňa zobudím a nenájdem nič na svete, čo by ma štvalo alebo rozčuľovalo, budem vedieť, že som v noci umrela. 😀
Páči sa miLiked by 1 person
14. októbra 2014 at 19:49
Tá parabola s horou a potôčikom je výstižná. Preskakovať široký potok dole pri miernom stúpaní je ako prekročiť bystrinku na takmer zvislej stene 😀 Inak, ja som nosom na zemi celkom rada, lebo viem, že už budem iba vstávať, horšie to je počas pádu. Mlátim okolo seba rukami a niet sa čoho zachytiť 🙂 Trocha som sa už aj padať naučila, ako parašutisti, aby som si tak neublížila.
No ale vrchol môjho snaženia bol dnes popoludní. Vyzerala som ako ten tiger na obrázku a potom som si povedala, že niečo vyskúšam. Dala som dokopy tri rôzne interpretácie na jednu skutočnosť a pristihla som sa, že sa usmievam.
Páči sa miLiked by 1 person
14. októbra 2014 at 21:07
hnevam sa aj na inych ludi, aj na seba, ale nie je to emocia, ktorej by som sa snazila zbavit. Nejak sa mi nezda, ze by bol hnev nejak zvlast skodlivy (aspon teda pre mna), ani moj ani hnev inych, nejak proste na mna tato emocia nerobi nejaky speciany dojem.Keby som si musela vybrat ci sa budem zajtra hnevat alebo bat sa alebo plakat, tak beriem hnev… keby samozrejme nebolo na vyber z tych prijemnejsich ;D
Páči sa miLiked by 1 person