Väčšiu časť života slúžime prízraku nášho ja, ktorý sme si umiestnili do nášho vnútra a cítime ho tam; ale keď ho hľadáme, nenájdeme nijaké také “ja” – nájdeme len zhluk všakovakých pocitov.

Rupert Spira

Spája sa mi to s poznaním, že väčšia časť z nás sú len predpoklady a dohody, ktoré sme so sebou urobili, lebo nás k tomu viedlo prostredie, v ktorom sme sa pohybovali – a často sme nemali možnosť ani schopnosť sa rozhodnúť, či ich prijímame alebo nie – veľa z nich sme totiž uzavreli vo veku do nejakých 6 rokov. Boli to situácie, interpretácie k nim, čo sme dostali alebo si urobili sami a potom zovšeobecnili na základe jednej jedinej (alebo dvoch) skúseností na celý zvyšok života.

Zbavme sa prízraku falošného ja. Pozrime sa, aké všelijaké predpoklady nami vládnu, preskúmajme, či ešte stále platia (nerozoberajme, či niekedy platili alebo nie), a rozhodnime sa, či si ich ponecháme alebo ich nahradíme nejakým iným predpokladom/dohodou. Tomu nahrádzaniu sa nevyhneme, ak sa chceme pôvodného predpokladu zbaviť, inak po ňom zostane prázdne miesto a naše podvedomie ho zaplní znova tým, čo tam bolo dovtedy – zážitkami toho istého typu.

Reklamy