Obhajuj svoje obmedzenia a sú tvoje.

Della Van Hise

Každý z nás má svoj názor. Názor ako taký nie je pravda, ale je to len výsek reality vnímaný týmito očami, založenými na predpokladoch, ktoré sú vlastné len nám… To značí, že kedykoľvek sa ozve niekto iný a hovorí o tom, čo aj my práve vnímame, bude mať pravdepodobne trochu (alebo hodne) posunutý názor oproti nám.

Keď mu začneme dokladovať a vysvetľovať našu pravdu, tak sa vlastne hlásime k tomu, že naše obmedzenia sú naše obmedzenia, za ktoré nemienime alebo nedokážeme postúpiť. Tým ich posilňujeme.

Oveľa rozumnejšie je prijať, že ten druhý má inú optiku ako my a môže nám vec ukázať v trochu inom svetle, než v akom by sme ju kedy videli sami od seba. Či jeho vnímanie (alebo aspoň časť z neho) prijmeme za svoje alebo nie, o tom rozhodneme až neskôr;  dôležité je však počúvať a dávať si počuté do vzťahu k našim vlastným poznatkom. Čiže počúvať s úmyslom porozumieť, nie počúvať s úmyslom zareagovať.

Na jedno si však v dnešnom svete plnom “osvietencov” potrebujeme dať pozor – potrebujeme počúvať len ľudí, ktorí nám hovoria svoj pohľad na vec, nie svoj pohľad na naše vnímanie veci. O našom vnímaní totiž nevedia vôbec nič; žiaľ, čím obmedzenejší jedinec, tým radšej sa vyjadruje práve k vnímaniu iných.

Ak si takého človeka v svojom živote necháme, tak potom predstavuje tiež naše obmedzenie, ku ktorému sme sa práve prihlásili a ktoré sme slávnostne spečatili naším súhlasom. 🙂

Reklamy