Nedokážeš skutočne milovať, pokiaľ nedokážeš milovať aj svoju vlastnú neschopnosť niekedy milovať. Nedokážeš sa skutočne vyhojiť, pokiaľ nedokážeš akceptovať všetko to nevyhojené v sebe, vytvoriť tomu priestor a správať sa k tomu ako k hosťovi v tvojom živote. Nepoznáš skutočnú slobodu, až kým nepochopíš, že cítiť sa neslobodne je tiež niekedy obrovský dar.

Jeff Foster

Na to, aby sme niečo poznali, potrebujeme si do dať do vzťahu (súladu/protikladu) s niečím iným. Ak to “niečo iné” zmizne, nemáme referenčnú veličinu a stratíme pocit pre to, čo práve zažívame. Keby sme nemali tieň, nevieme, kde začína a končí svetlo. Všetko by bolo”svetlo” a pojem “svetlo” by pre nás stratil zmysel.

Ak by sme napríklad z nášho života celkom odstránili smútok, prestaneme cítiť radosť ako “radosť” a budeme ju cítiť ako “nič mimoriadne”. Preto istá miera negativity, bolesti, strachu, obmedzenia je pre nás skutočne dôležitá na to, aby sme si dokázali vychutnať život… len jej miera by mohla byť mierna, alebo by sa mohla týkať vecí, ktoré pre nás nie sú životne dôležité.

A na to slúži práca na sebe – aby sme sa v oblastiach, ktoré sú pre nás dôležité, zbavili negativity a vytesnili hu do oblastí, ktoré nás možno niekedy rozčuľujú, ale vieme s nimi celkom dobre žiť a nedostatok v nich nám pomáha vychutnávať si to, čo všade inde máme.

Reklamy