“Ľudia, ktorí sa hnevajú, sa vlastne boja.”

Byron Katie

Keď som citát čítala prvýkrát, nesedel mi. Ale potom som si uvedomila, že sa hneváme, keď veci nie sú po našom. Keď sa niekto správa nejako inak, ako by sme si priali. Keď máme pocit, že nám niečo bolo upreté. Keď si nás niekto nevšíma. Keď sme nútení robiť veci, ktoré robiť nechceme.

A za týmto všetkým sa skutočne skrýva strach. Strach z vlastnej bezmocnosti, malosti a zraniteľnosti. Svet nie je podľa nášho a my to nedokážeme zmeniť – čiže je tu niečo väčšie a silnejšie ako my. Máme strach, že sa voči tomu silnejšiemu nedokážeme presadiť. Máme strach, že by sme nemuseli “byť v práve”, nemuseli “mať pravdu”, nemuseli byť “tí spravodliví” alebo “tí lepší”.

Ale netreba sa porovnávať – ani s inými, ani s tým silnejším, čo tam vonku na nás čaká. Všetci spoločne sme jeden mechanizmus, kde každý má svoju úlohu – používať svoje schopnosti čo najlepšie. Schopnosti jedných sa doplnia schopnosťami iných a nakoniec zistíme, že to “tam vonku”, čo vnímame ako silnejšie, je len iná časť z nás, ku ktorej sme sa doteraz nehlásili, pretože sme sa jej báli. 🙂