“Kvety si nelámu hlavu nad tým, ako budú kvitnúť. Len otvoria svoje kvety a natočia sa k svetlu.”

Keď sa snažíme všetko si vopred vymyslieť v hlave, uzatvárame sa tým životu. Problém totiž spočíva v tom, že naša hlava nedokáže nikdy predvídať všetky možné vývoje a nečakané zvraty, a tak to, čo si v hlave vymyslíme, len málokedy zodpovedá tomu, čo nastane.

Výsledok? Nie sme úspešnejší, pretože nakoniec sme nútení aj tak reagovať intuitívne, a nie sme ani šťastní, pretože niekde v nás sa práve zrodil pocit “ale ono to malo byť inak!” 😕 Navyše tým, že vyzeráme signály vývoja, ktorý sme si vymysleli, nevšímame si možnosti, ktoré by nás mohli dostať ďalej – a tým bližšie k úspechu.

Nevravím, že netreba o veciach vopred premýšľať. Človeku to uberie hodne hrôzy z neznámeho. Ale pri každom peknom pláne si potrebujeme uvedomovať, že je to len jedna z možností vývoja – a pozerať, či sa nám pod nosom nezhmotňuje práve nejaká iná, lepšia…

Ak sme otvorení pre veľa možností vývoja, nič pre nás nie je neprekonateľný problém. 🙂