“Asertívne vystupovanie ešte z niečoho nerobí pravdu.”

Carola Arcadia

Pričasto ľudia dávajú za pravdu tomu, kto kričí hlasnejšie, kto sa viac zavzdušňuje a kto bičuje emócie. Potrebujeme si toho byť vedomí, pretože ak prostredie funguje takýmto spôsobom, je tu šanca, že v nestráženej chvíľke do takejto reakcie spadneme aj my.

Mne v hocijakej situácii hodne pomáha, keď sa pýtam, ako by asi vyzerala tá druhá strana mince, príbeh toho, čo tak asertívne nevykríka… Málokedy sa ho dozviem, ale už len to, že sa naň pýtam, istým spôsobom relativizuje hlasné tvrdenia.

Takisto keď sama urobím nejaký záver, snažím sa vždy spýtať, ako by vyzerala tá druhá stránka príbehu – teda ako by vyzeralo, keby som sa presne v tomto bode mýlila. Pomáha mi to opustiť priestor “zaručených právd” a pohybovať sa skôr nad vejárom možností, ktoré musím ustavične skúmať, aby som zistila, ktorá z nich je práve teraz pravdepodobnejšia než tie ostatné.

Skúste sa v najbližšom týždni sledovať, kedy ste sa nechali “ukecať” superpresvedčivým vystupovaním, alebo kedy ste sa nechali uniesť vlastnou pravdou.

Ak chcete, napíšte pre ostatných, čo ste sa dozvedeli…

Reklamy