“Aj ten najstabilnejší človek sa z času a čas cíti stratený a zneistený. Rozdiel je len v tom, že on vie, že ide o prechodný stav, a tak nestratí napriek tomu vieru v seba a v Univerzum.”
Sue Fitzmaurice
Niekedy sa začnú plniť Murphyho zákony: Čo sa môže pokaziť, to sa pokazí, a čo sa pokaziť nemôže, to sa pokazí tiež. A najlepšie v tom istom čase a všetko. Mávate aj vy tieto stavy? Mávate problém udržať dôveru v to, že svet je priateľské miesto?
Aké vlastné triky máte, aby ste sa pod tlakom príkorí nezrútili?
4. apríla 2015 at 9:36
Podľa stavu náročnosti a dĺžky trvania takýchto stavov mne fungujú upratovanie, varenie, cvičenie a antidepresíva. Plus špáranie sa v tarotoch a astrológii. Čo skúšam teraz je zmeniť to a namiesto toho meditovať, Pema Chodron písala, že vraj práve keď nám je najhoršie tak máme ísť ku sebe. Ja rada meditujem, keď mi je dobre. Nechce sa mi vstupovať do vnútorného bordelu, ale bezomňa asi nič vyriešiť nepôjde.
Páči sa miLiked by 1 person