“Niekedy sa skutočne namakáme a pritom v skutočnosti nič nerobíme. Na svete je mnoho ľudí, ktorí hodne makajú. Sú ľudia, čo hodne meditujú, trávia mnoho hodín denne v meditačnom sede, odriekajú, recitujú, pália hodne kadidla, ale napriek tomu netransformujú svoj hnev, frustráciu a žiarlivosť… To preto, že kvalita našej bytosti je základom pre všetko naše konanie. Ak máme postoj, že musíme dosahovať, posudzovať alebo zdôvodňovať všetky naše činy – dokonca i našu meditáciu – budeme mať túto kvalitu. Kvalita našej prítomnosti je ten najpozitívnejší prínos k tomuto svetu.”

 Thich Nhat Hanh

Do stavu závislosti na preukázateľných výsledkoch sa dostávame zakaždým, keď potrebujeme niečo dokazovať – sebe či okoliu. Ale potreba dokazovať niekomu niečo je len prejav našej vnútornej neistoty, kedy máme stanovený ideál a snažíme sa k nemu pripodobniť. Neexistuje však jediný ideál… Každý sme iná verzia jediného existujúceho ideálu, ktorému sa hovorí tok života. Kým život tečie, je jedno, v akej forme tečie – napĺňa svoje poslanie. Len čo začíname tok života obmedzovať tým, že toto musíme a tamto nesmieme (alebo iní musia a nesmú), odďaľujeme sa od toho, čo chceme dosiahnuť – pocitu naplnenia – a posúvame sa k nutkavej potrebe kontroly, ktorá nás uväzňuje v predstave, že niečo nie je v poriadku.

Ak však veríte v nadradenú inteligenciu, nech už jej dávate akékoľvek meno… prečo si myslíte, že je taká nedokonalá, aby ste ju museli korigovať práve vy? 🙂

Reklamy