“Tí, ktorí nemajú nevraživé myšlienky, istotne nájdu mier. Rozumieť všetkému značí odpustiť všetko.”

Neviem, čí citát to je, ale rozhodne je pravdivý. Nevraživosť je produktom nášho neporozumenia. Svoje predstavy o svete, svoje hodnoty a skúsenosti navliekame ako pancier na niekoho iného a očakávame, že sa bude podľa toho aj správať. Keď sa nespráva, kritizujeme. Bojíme sa. Ohovárame. Nenávidíme. Ubližujeme.

Moja vlastná lekcia končila pochopením, že každý sa správa len tak, ako sa správať musí. Všetci sme výchovou, prostredím, hodnotami a životnými skúsenosťami predprogramovaní na isté reakcie – a nie každý sa s tým rozhodol niečo robiť… Ak poznáme dôvody, ktoré daného človeka vedú k určitému správaniu, nedokážeme mu zazlievať. Vidíme nie úmysel, ale situáciu, v ktorej ten človek nemal inú voľbu. Miesto zlej vôle vnímame zákonitosť.

Kedysi ma obvinili z čiernej mágie. Niesla som to dlho dosť zle, lebo som to brala ako pokus poškodiť moje meno a to, čo robím. Až po hodne dlhom období práce na sebe som pochopila, že to nebol pokus urobiť zle, ale neschopnosť predstaviť si akékoľvek iné správanie… Nie výpoveď o mne, ale výpoveď o motívoch, strachoch a obmedzeniach daných ľudí. Keby boli oni na mojom mieste, zjavne by urobili “čiernu mágiu”… vec, ktorá pre mňa je nemysliteľná, pretože mám aj iné možnosti reagovania.

Veľmi sa nám uľaví, keď sa naučíme na ľudí pozerať ako na produkt presvedčení, výchovy, skúseností a hodnôt.  Správajú sa pre nás nepríjemne, ale nie preto, aby sme sa my nepríjemne cítili, ale preto, že nemajú k dispozícii iné správanie. Keď to pochopíme, prestanú sa nás dotýkať.

(Úmyselne som z toho vybrala psychopatov, ktorí sa vytešujú z toho, že iným urobia zle. Princíp však zostáva rovnaký – ani oni nemôžu inak.)

Ešte vždy, keď zbadám, že začínam na niekoho reagovať nevraživo, položím si otázku: “A čo ak nemôže inak?”

Ako je to s vami? Máte oblasti, kde ľuďom “zosobňujete” 😉 ich správanie… hoci možno nemôžu inak? Ako by sa zmenil váš vzťah k nim, keby ste preskúmali, čo ich vedie k tomu správaniu? (Pozor, nie “predpokladali”, ale “preskúmali” – kládli otázky, spochybňovali a držali oči na realite, nie na svojej interpretácii situácie…)