Čítala som jednu úvahu od Alana Wattsa, ktorá ma naviedla na toto cvičenie. Hovorí v nej, že je rytmus v tom, ako vlny nabiehajú na breh, ale nie sú to hodinky. Je v tom pravidelnosť, ale nie je v tom urgencia. Nič sa nemusí diať v presnom čase. Vlny nabiehajú vtedy, keď nabiehajú… Watts tomu hovorí “čas bez času”.

Započúvajte sa do zvuku oceánu. Choďte vnútorne s vlnami – vtedy, kedy sa ony rozhodnú, nie vtedy, kedy si to vy vypočítate… Nahrávka má približne 7 minút. Púšťajte si ju denne po dobu jedného týždňa. Verím, že mnoho z vovychovávanej snahy o kontrolu z nás opadne a uvoľníme sa… a len čo sa uvoľníme, vysielame Univerzu signál, že sme pripravení prijímať. Je možné, že sa v našom živote spustia veci…

Možno pri počúvaní oceánu vyplávu na povrch nejaké naše myšlienky. Vezmime ceruzu a papier a zapíšme si ich. Nerozoberajme ich. Nevenujme sa im. Zapíšme – a počúvajme ďalej.

 

Takže počúvajte a budem rada, ak napíšete svoje skúsenosti.

 

Reklamy