Myslíš si, že súdiš niekoho, ale v podstate súdiš len nejakú predstavu, čo máš v hlave. Ešte nikdy nikto nesúdil iného.

Byron Katie

To, k čomu sa vyjadrujeme, je naše vnímanie danej veci, naša predstava o nej; nie je to vec samotná. A predstavy už majú takú vlastnosť, že postihujú len určité stránky vecí. Nedokážu postihnúť všetko o danej veci/situácii/osobe, pretože všetko so všetkým súvisí, má svoje korene a dopady a prepojenia na iné veci/situácie/osoby.

Jediný spravodlivý “súd” by bol taký, ktorý by v jedinom okamihu posúdil všetko a nebol pritom súčasťou toho všetkého – čo je prakticky nemožné. 🙂

Preto až budete nabudúce o niečom vyjadrovať úsudky, skúste ich hovoriť menej absolútne. Nie “to je krása”, ale “mne sa to páči”. Tým vyjadríme len náš uhol pohľadu a nesúdime to, o čom hovoríme.

A keď nesúdime, tak ani nezatracujeme. 🙂