“Môj smiech, ako všetko, čo robím, je reálny,” povedal, “ale je to tiež kontrolované šialenstvo, pretože je neužitočný; nič nemení a ja to napriek tomu robím.”

“Ale ako to chápem ja, don Juan, tvoj smiech nie je neužitočný. Robí ťa šťastným.”

“Nie! Som šťastný, pretože som si zvolil upierať oči na veci, čo ma robia šťastným, a vtedy moje oči zachytávajú ich zábavnú stránku a ja sa smejem. Povedal som to to nespočetnekrát. Človek si musí vždy zvoliť cestu so srdcom, aby bol v svojom optime, aby mal stále niečo na zasmiatie.”

Preložil som si jeho slová, ako že plač je menej hoden ako smiech, alebo prinajmenšom je to čosi, čo nás oslabuje. Ubezpečil ma, že medzi týmito dvomi nie je nijaký zásadný rozdiel a že oboje je nedôležité; avšak za seba povedal, že uprednostňuje smiech, pretože pri smiechu sa jeho telo cíti lepšie ako pri plači.

Carlos Castaneda

Akúkoľvek reakciu si na udalosť zvolíme, nie je lepšia alebo horšia než niečo iné – je to naša voľba, ako sa k udalosti postavíme. Ak si volíme niečo, čo nám nerobí vnútorne dobre, tak máme v sebe nejaký program, ktorý nám hovorí, že nemáme právo cítiť sa dobre – a vtedy je načase začať skúmať, kde má svoje korene, čo iné ešte ovplyvňuje a ako sa ho zbaviť.

Nikdy nikto netvrdil, že život musí byť ťažký a bolestný. Že láska bolí. Že strach oslabuje. Život je život, láska je láska, strach je strach. Sú situácie, kedy plač pomôže lepšie ako smiech – napríklad keď sa lúčime s milovanou bytosťou naposledy. Každý emocionálny stav má okolnosti, za ktorých je najvhodnejšou reakciou, ale aj okolnosti, kedy až taký vhodný nie je. Nie preto, že iní si klepú na čelo, ale preto, že pri tomto type reakcie na situáciu energiu nezískavame, ale strácame – inými slovami, cítime sa zle.

Rovnako Svetlo a Tieň sú len okolnosti a niekedy nám dodá viac energie naša svetlejšia stránka, kým inokedy nám energiu zdvihne, keď sa dobre vymáchame v našej tienistej stránke. Nebojme sa ani jedného, ani druhého. Ak budeme oči nasilu upierať len na Svetlo a zakaždým odvracať od Tieňa, nenaučíme sa, že všetko je Svetlo, ale len to, že Tieňa sa bojíme a musíme ho nedopustiť. 🙂 A čo urobí také rozhodnutie? Začneme behať po svete a skúmať, či toto a hento nie je náhodou “Tieň”, aby sme ho za žiadnu cenu “nedopustili” – a strávime život vyhľadávaním Tieňa a čudovaním sa, prečo sa akosi ešte stále necítime celkom blažene. 🙂

Uložiť

Reklamy