Keď niekto chce spať, tvoje svetlo sa stáva neznesiteľne nevítané.

Carola Arcadia

Často sa snažíme “priniesť svetlo osvietenia” niekomu inému. Pritom zabúdame, že “osvietenie” je vysoko individuálna vec – osvietiť musí nás, nikto nás nedokáže “osvietiť” zvonka. Preto každý taký pokus je vlastne agresia voči tomu druhému – neuznávame stav, v ktorom sa práve nachádza, a nútime ho zmeniť na taký, ktorý by bol v našich očiach “osvietenejší”.

Keď vidíte, že niekto zostal zavrznutý v nevhodnom uhle pohľadu, povedzte si, že je tam preto, že sa tam cíti dobre – inak by sa už dávno sám odtiaľ pohol inam. Nesnažte sa teda jeho postoj meniť. Začnite mu rozprávať o svojom vnímaní a zdôvodňovať ho. Ak je pripravený pohnúť sa ďalej a čakal len na nejaký impulz, tak to urobí – ale rozhodnúť sa musí on sám.

Vy môžete urobiť jediné – ponúkať alternatívy. Ak ponúknete len jednu, je to jeho vnímanie proti vášmu vnímaniu a niet dôvodu, aby dotyčný niečo menil. Preto vždy ponúkajte viacero uhlov pohľadu.

Čo znamená, že najprv ich musíte viacero poznať. 🙂

Reklamy