Je v poriadku cítiť smútok.

Prítomnosť smútku nie je dôkaz, že niečo s tebou nie je v poriadku. Nevypovedá vôbec nič o tvojej ľudskej hodnote či o tom, že by si “zlyhal”… Znamená len jedno – si nažive.

Smútok nie je nič, čo by bolo treba naprávať, liečiť alebo transformovať. Nepotrebuje vyhojenie. Potrebuje, aby sme mu venovali pozornosť – aj jemu v tej spleti všetkého, čo nás tvorí.  Nepotrebuješ zvyšovať vibráciu smútku na nejakú vyššiu alebo ho premieňať pomocou nejakého učenia na niečo iné. Je dokonalý a úplný sám o sebe.

Zaoberaj sa svojím smútkom a daj mu teplo svojho srdca a pozornosti. Nerozprávaj si o ňom príbehy, nesnaž sa ho interpretovať, ale ho len pociťuj tak, ako sa v tebe zdvíha.  Aj smútok v sebe nesie posvätnú energiu života.

Takýmto spôsobom sa naučíš vnímať smútok ako to, čo je – ako múdreho poradcu, ktorý ti ukazuje, že si nažive, že si v svojom živote na niečo zabudol a nevenoval tomu pozornosť a teraz máš šancu.

Matt Licata