“Tvoj názor je vlastný len tebe. Je to pravda len pre teba a pre nikoho iného.”

don Miguel Ruiz

Asi každý sme sa už stretli s človekom, ktorý vhrmel do nášho života a začal nás poučovať, ako ho máme žiť. Mal názor na to i hento – a automaticky očakával, aby sme jeho názor nekriticky prebrali.

Páčilo sa nám to? Asi nie… Stačí spomenúť si na rodičov, ktorí vedeli lepšie ako my, ako sa cítime, čo nám urobí dobre a čomu by sme sa mali venovať. Spomeňme si na partnera, ktorý lepšie ako my vedel, kedy sme mali čo povedať a ako sme mali lepšie zareagovať. Spomeňme si na priateľov, ktorí nám radili, keď sme boli v kaši, a potom sa odúvali, keď sme si aj tak urobili po svojom… A spomeňme si na náboženstvá a kultúrne systémy, ktoré lepšie ako my vedia, čo je pre nás dobré, a keď sa toho nepridŕžame, tak nás buď prenasledujú, alebo nás vylúčia a nesprávajú sa k nám ako k rovnocennému človeku.

Ale pozrime sa na to aj z druhej strany – koľkokrát robíme presne to isté? Dnešná doba je nasmerovaná na sebaprezentáciu. Vďaka internetu a sociálnym médiám sa každý môže vyjadrovať k čomukoľvek – aj k tomu, na čo naozaj nie je odborník. Čím hlasnejšie, tým lepšie. Cieľom nie je “byť múdry”, ale len “byť počutý”. A tak sme sa naučili viac rozprávať ako načúvať. Ku všetkému mať svoj názor a hlasno ho vytrubovať do sveta. A ak niekto iný má iný názor, začať to okamžite brať ako osobný útok na seba.

Predstavte si, ako poviete slnku, že dnes by malo svietiť silnejšie, lebo pre vás výlet je príliš zamračené počasie. Čo urobí slnko? Začne svietiť inak? Vy máte právo na svoju pravdu a tá je pre vás celkom okej. Ale vaša pravda je len názor, kým to, že slnko svieti a ako svieti, je fakt. Názor fakty nikdy nezmení, len ich prekrúti a dá do polohy, v ktorej sú pre nás možno únosnejšie, ale pretože sme ich prekrútili, platia už len pre nás…

Čo by sa stalo, keby sme svoj názor brali skutočne len ako názor – a nie ako “pravdu”? Môj predpoklad: menej by sme hovorili a viac načúvali. Hovorili by sme len vtedy, keď niekto prejaví záujem o to, čo môžeme povedať. Prestali by sme sa držať “právd” a naučili sa pracovať s “možnosťami”. To by nás oveľa lepšie pripravilo na objavovanie mimohmotnej reality… kde všetko je už len vec našej interpretácie a naša interpretácia je zas vysoko individuálna. 🙂