Naše programovanie je vecou kultúry, jej pravidiel a nikdy nespochybňovaných presvedčení. Tieto usmerňujú našu pozornosť, ukotvujú nás v istej realite a nutnosť prispôsobovať sa im nám uberá energiu, ktorú by sme mohli využiť kreatívnejšie. Kultúra a jej programovanie do nás vkladajú myšlienky, ktoré nie sú naše vlastné. Aj tieto myšlienky pohlcujú našu energiu a, čo je horšie, vďaka nej dostávajú život v našom vnímaní – ak nevieme, ako sa im vzoprieť.

Aby sme prelomili sociálne programovanie, upriamujme svoju pozornosť na to, čo je pre nás najdôležitejšie – na našu slobodu. Nedávajme priestor myšlienkam, ktoré ju popierajú alebo spochybňujú. A ak pretrvávajú, pozrime sa na energiu, ktorú sa snažia zamaskovať… a tú si precíťme, premeditujme, popozerajme ju zo všetkých strán bez toho, aby sme k nej zaujímali stanovisko alebo ju hocijako slovne komentovali (ani v duchu). Keby sme ju začali komentovať a dávať jej mená, len by nám to odčerpalo ďalšiu energiu a navyše by sme pomenovaním časť z pôvodnej energie celkom stratili, pretože slová sú nepresné. Naše fyzické pocity však presné sú a keď nimi energiu situácie preskúmame, začne ju pomaly náš energetický systém rozpúšťať a prisvojovať si.

Cieľom tohto cvičenia nie je “odhaliť vinníka”, ale pozrieť sa na našu vlastnú energetickú konfiguráciu – tam, kde nasadzujú tie “implantované” myšlienky, máme nejaký energetický nedostatok, niečo, čomu sa treba venovať. Keď teda vieme, ako vyzerá energia za nevhodnou myšlienkou, pozrime sa na svoje presvedčenia a hodnoty, možno aj skúsenosti, a relativizujme ich: miesto všeobjímajúcich právd ich zmeňme späť na výpoveď o jednej jedinej situácii.

Sledujte v najbližšom týždni svoje myšlienky a sledujte, ktoré z nich sú v súlade s vaším pocitom slobody a ktoré sú proti nemu. Neanalyzujte; pozrite sa na energiu, ktorú myšlienka pred vami maskuje. Napríklad myšlienka “ty si babrák” pred nami môže maskovať energiu “dokážeš to, len keby si zabral(a)”. Túto energiu potrebujeme uvoľniť a posilniť – tým, že si pospomíname na situácie, ktoré ju dokladajú (=posilňujú), alebo sa pozrieme na protichodné situácie (kedy sme nič neurobili a mohli sme) a zistíme, ako sme mohli vedieť, že sa v nich dá vyhrať.

Napíšte, ako sa vám pri tomto cvičení vodilo. Pamätajte: nepracujeme na úrovni mentálnej analýzy, ale na úrovni fyzického preciťovania.

Reklamy