“Zatvor dnes nejaké dvere – nie z pýchy, arogancie či neschopnosti, ale jednoducho preto, že ťa nikam nedovedú.”

Paulo Coelho

Hovorí sa tomu aj “debordelizácia” nášho života 😛 . V priebehu života nazbierame celú sériu pokusov a omylov a niektoré z nich je načase uzatvoriť, pretože nás nikam nedoviedli a odvtedy sme sa pohli toľkými smermi, že už nás ani nemajú šancu niekam doviesť. Môže ísť o nejakú predstavu z detstva (najčastejšie podedenú po rodičoch alebo spoločenským programovaním: “môj syn bude slávny čokoľvek” alebo “skutoční muži neplačú”), ktorá nám nikdy neslúžila a doteraz sme si ju neuvedomovali, ale prácou na sebe sme ju objavili a vieme aj to, že nás obmedzuje. Ale môže ísť aj o sny a vzťahy, ktoré neboli dosť silné, aby pretrvali. Kým tento balast budeme vláčiť so sebou, bude nám užierať z energie a bude skresľovať náš pohľad na to, čo je skutočne dôležité.

Najbližší týždeň si urobme “očistný”: pustime alebo uzavrime jednu vec denne. Nemusí ísť o niečo veľké, začnime drobnosťami, ale vyberme si jednu a vnútorne ju pustime k vode. Môžeme to urobiť cez rekapituláciu alebo nejakým drobným rituálom: napríklad si napíšeme danú vec na kúsok papiera, potom sa na ňu sústredíme, premietneme do toho papiera všetky udalosti a emócie, ktoré sa s danou vecou spájajú, a nakoniec papierik roztrháme a spálime (ak sme skôr “ohnivá” alebo “vzdušná” povaha) alebo spláchneme do záchoda (ak sme skôr “vodná” povaha) alebo zakopeme do zeme (ak sme “zemitá” povaha). Pracujme so živlom, ktorý nás upokojuje najviac, a predstavujme si, ako sa celá skutočnosť v ňom rozpúšťa a cez “náš” živel k nám prichádza späť energia, ktorá v danej predstave/situácii zostala zavrznutá.

Napíšte, aké dvere ste sa rozhodli pozatvárať, ako ste na to išli a ako sa to cítilo…

Reklamy