“Najnebezpečnejší klamári presvedčili sami seba, že hovoria pravdu – a často ju aj hovoria.”

Sue Fitzmaurice

Keď máme do činenia s obyčajnými luhármi, vieme sa na nich nastaviť, ale luhári-profíci nás dokážu nepekne zaskočiť. Výborný luhár podáva kombináciu pravdy a lži, aby časti boli overiteľné a ten zvyšok vyzeral preto pravdepodobnejšie. A potom je tu typ “presvedčený luhár”, ktorý vám síce klame, ale akosi sám verí v to, čo hovorí – a títo sa s vami budú vadiť a budú vám zazlievať každú pochybnosť, ako keby ste útočili na ich integritu…

Existujú rôzne spôsoby, ako odhaliť klamára. Najčastejšie sa niečo v jeho držaní tela alebo mimike zmení, keď zaklame. Ruka ide k nosu alebo ústam, zmení sa tón hlasu, dikcia, niekedy dokonca slovník. Presvedčení luhári budú narábať s emocionálnym nátlakom, aby vás donútili povedať, že im veríte. Ak máte podozrenie na neúprimnosť, sledujte človeka a dôverujte svojim inštinktom.

Druhá vec je, keď klameme my. Ak klameme vedome, platí pre nás to isté, čo pre iných klamárov – náhle zmeny v reči tela, tóne hlasu či slovníku nás prezradia.

Horšie je, keď klameme bez toho, aby sme si toho boli vedomí. Keď sa snažíme vnútiť niekomu istý obraz reality, pretože akýkoľvek iný by bol pre nás nesmierne bolestivý… Vtedy aj my siahame po prehnane emotívnych reakciách a sme netýkaví. Pozorujme sa a keď spadneme do takéhoto stavu, preskúmajme, ako inak by mohla realita vyzerať a čo by nás na nej bolelo.

Ako narábate s lžou a klamármi vy? Ako odhaľujete klamanie u iných? A máte aj nejaké prípadu, kedy (možno nevedome) skresľujete realitu a len spätne zistíte, že to tak bolo? V akých prípadoch?

Viac tém na zamyslenie nájdete v Pathworkingovom klube.