“Vytvor si pravidlo, že nikdy nebudeš ľutovať a nikdy sa nebudeš pozerať späť do minulosti. Ľútosť je nebotyčné mrhanie energiou – nemožno na ňom budovať, je dobré len na to, aby sme sa v ňom máchali.”

Katherine Mansfield

Máte oblasti života alebo situácie z minulosti, ktoré vo vás vyvolávajú ľútosť? Je to ľútosť prirodzená (napr. smrť blízkeho človeka), alebo je to ľutovanie typu “keby som nebol(a) vtedy…” resp. “ako mi toto mohol niekto urobiť”?

Vedeli by ste sa na takú situáciu/oblasť pozrieť tak, aby ste nemuseli skresľovať to, čo vtedy prebehlo, ale napriek tomu aby ste z nej tú ľútosť vybrali?

Ako to robíte obvykle, keď sa začnete ľutovať?

Viac podobných citátov a cvičení nájdete v Pathworkingovom klube.