“Keď nájdeš svoju cestu, cestu so srdcom, nikto ti nebude musieť povedať, že si ju našiel. Nebudeš si o tom musieť prečítať v knihe ani vyhľadať ju v Googli. Nebudeš cítiť potrebu ani chuť niekoho iného sa pýtať, či si ju našiel, a čakať na ich potvrdenie a požehnanie. Jednoducho budeš vedieť, a bude to v poriadku a bude to stačiť.”

Jack Stafford

Často som zažívala ľudí, ktorí potrebovali mať skupinu zvučného mena (alebo aj menej zvučného, len aby bola skupina), ku ktorej by sa mohli pridať a vyhlásiť to za “svoju cestu”. A pravda je taká, že to ich cesta aj bola… Ale bola to cesta so srdcom? Iste – so srdcom niekoho iného.

A naopak, zažila som aj, keď som si z nejakej cesty “požičala” iné postoje, ako ma okolie nútilo akceptovať aj všetko ostatné, inak som bola luhár a záškodník… Lenže prečo by mal niekto akceptovať aj veci, ktoré s ním nerezonujú? Necítia sa dobre?

V konečnom dôsledku je to všetko o vnútornom pocite. Ak sa v nejakej situácii cítite dobre a niekto iný vám vykrikuje, že v nej nemáte zotrvávať a máte sa pohnúť ďalej… nerobte to. Nemáte to v sebe. Keby ste to v sebe mali, cítite tiež to nutkanie a pripomienku z prostredia nevezmete ako kritiku, ale ako podnet, popud začať sa hýbať. Ak to v sebe nemáte, budete sa len cítiť horšie, ako že nevyhovujete. Dovolíte pohľadu niekoho iného, aby popreskupoval vašu realitu.

Každý sme vývojovo a osvietením presne na tom stupni, na ktorý práve máme. Nemá význam tlačiť zvonka; vajíčko pukne a obsah sa vyleje a je “po fťákách”. Vajíčko narieka, ako mu ublížili, vychovávateľ narieka, ako sa vajíčko “nechytá” a je “babravé” a “odbojné”… a vajíčko pritom iba je vajíčko so všetkými jeho vlastnosťami.

A ak v sebe máte na viac, vždy sa vynorí nejaká situácia, ktorá to z vás vytlačí na povrch. Nijaké príkorie vás nezastaví, pretože vnútorne budete behať s pocitom nespokojnosti, až kým sa nezačnete hýbať a nezačnete niečo meniť.

Preto počúvajte svoje vlastné vnútro, nie dobre znejúce osvetové články na internete, podomových obchodníkov so vzostupom alebo priania iných ľudí ohľadne toho, ako by ste vy mali žiť svoj život. Máte slobodu byť v ňom presne takí, akí chcete – a tá sloboda končí tam, kde začína sloboda tých ostatných byť presne takí, akí chcú. 🙂