“Samotná nevedomosť nie je ani zahanbujúca, ani škodlivá. Nikto nemôže vedieť všetko. Ale tváriť sa, že vieš to, čo v skutočnosti nevieš, je rovnako zahanbujúce, ako aj škodlivé.”

Lev Nikolajevič Tolstoj

A teraz ruku na srdce: ako často sa tvárite, že niečo viete, hoci si vôbec nie ste istí? Skúste sa najbližší týždeň pozorovať a napíšte, ako ste dopadli…

To, že v sebe cítime potrebu tváriť sa, znamená totiž, že v sebe nosíme túžbu vyhovieť tým druhým, naplniť ich očakávania, aby nás mali radi a nestránili sa nás. Keby sa nás stránili, prichodili by sme si zraniteľní… Takže pretvárka každého typu je vlastne prejav vnútornej neistoty, pocitu “nevyhovujem”.

Nie je hanba cítiť tento pocit. Vlastne nás celý život programuje na to, aby sme napĺňali očakávania prostredia i za cenu potlačenia svojho prirodzeného pudu. Lenže… ak nás budú mať radi len vtedy, keď sa predvádzame takí, akí nie sme – budú mať vôbec radi nás? Alebo len svoju predstavu o nás? Svoj vnútorný pocit, že majú svojou mienkou nad nami moc?

Preto sa skutočne pozorne študujte a zapisujte si, keď sa prichytíte pri tom, že sa tvárite ako niečo, čo nie ste. Alebo keď pri tom prichytíte iných. Rozoberte si to, alebo to rozoberte s nami. Pozrieme sa na motívy, ktoré za tým sú. Dosť si verím, keď budem tvrdiť, že sú dva: strach a nedostatok. Pritom to druhé je vlastne tiež strach. 🙂

Reklamy