“Samotná nevedomosť nie je ani zahanbujúca, ani škodlivá. Nikto nemôže vedieť všetko. Ale tváriť sa, že vieš to, čo v skutočnosti nevieš, je rovnako zahanbujúce, ako aj škodlivé.”
Lev Nikolajevič Tolstoj
A teraz ruku na srdce: ako často sa tvárite, že niečo viete, hoci si vôbec nie ste istí? Skúste sa najbližší týždeň pozorovať a napíšte, ako ste dopadli…
To, že v sebe cítime potrebu tváriť sa, znamená totiž, že v sebe nosíme túžbu vyhovieť tým druhým, naplniť ich očakávania, aby nás mali radi a nestránili sa nás. Keby sa nás stránili, prichodili by sme si zraniteľní… Takže pretvárka každého typu je vlastne prejav vnútornej neistoty, pocitu “nevyhovujem”.
Nie je hanba cítiť tento pocit. Vlastne nás celý život programuje na to, aby sme napĺňali očakávania prostredia i za cenu potlačenia svojho prirodzeného pudu. Lenže… ak nás budú mať radi len vtedy, keď sa predvádzame takí, akí nie sme – budú mať vôbec radi nás? Alebo len svoju predstavu o nás? Svoj vnútorný pocit, že majú svojou mienkou nad nami moc?
Preto sa skutočne pozorne študujte a zapisujte si, keď sa prichytíte pri tom, že sa tvárite ako niečo, čo nie ste. Alebo keď pri tom prichytíte iných. Rozoberte si to, alebo to rozoberte s nami. Pozrieme sa na motívy, ktoré za tým sú. Dosť si verím, keď budem tvrdiť, že sú dva: strach a nedostatok. Pritom to druhé je vlastne tiež strach. 🙂
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
8. mája 2015 at 0:19
Neprotirečí si to s niekoľkokrát uvádzanou frázou “fake it till you make it”?
Mimochodom, moje pozorovanie: V istej oblasti (teda možno aj vo viacerých, ale teraz myslím jednu konkrétnu) som sa rozhodla “zhadzovať masku” – prestať sa tváriť veselo a roztopašne, keď to jednoducho necítim, ako ostatní, radšej nekomunikujem, lebo na veci mám až príliš odlišný názor -> tu uznávam, niekedy sa aj ozvem, zareagujem, ale až mi to príde nevhodne fádne, také klišé, až si vzápätí uvedomím, že radšej budem ticho, ako trepať také blbosti, o ktorých ani nie som presvedčená, len sa to tak hovorí… aby reč nestála. Čo tým chcem povedať. Tí ľudia, čo sa oproti mne tiež radi predvádzajú a užívajú si to (hoci napr. majú o nejakej téme málo poznatkov, ale vedia ju podať tak, že o tom presvedčia aj seba, teda nie, oni už sú presvedčení, splývajú so svojou rolou priam dokonale, naplno hrajú a vžívajú sa do svojej úlohy, akoby len oni na to a to prišli, fakt tomu veria…) tak práve tí sú oproti mne tí šťastní, spokojní, oveľa vyrovnanejší. Možno je to mojím nízkym sebavedomím, že nie som spokojná ako by som mohla byť, možno je to tou menšou socializáciou, ktorá keby prebiehala v inom okruhu ľudí, by bola viac dobíjajúca energiou ako tu, kde som radšej na okraji. (Teda áno, asi potrebujem byť spoločnosťou prijímaná, lebo keď nemám s kým zdieľať pocity, myšlienky, ubíja ma to, ale nechcem si ich získavať podobnou technikou ako to robia oni -> proste sa vžívajú do úlohy, vycapujú fotky na fb, aby sa utvrdzovali a opäť predvádzali (čo mi príde ako faloš). Možno nie je. Možno je to to pravé fake it till you make it. Ale cítite v tom tú iróniu? Človek s maskou verzus človek sčasti bez nej (odhalený a sám).
Páči sa miPáči sa mi
8. mája 2015 at 9:30
Nič na tomto svete si neprotirečí, pretože všetko je tá istá energia. 🙂
To, o čom hovoríme, sú situácie. Keď sa tváriš na to, aby si vyhovela, a nie je ti to prirodzené, môžeš byť sebaúspešnejšia, nebudeš sa cítiť šťastne (aj keď sa možno budeš sama pred sebou tváriť 😉 šťastne) – niekde vnútri budeš vedieť, že to robíš preto, aby si nemala pocit menejcennosti voči iným. 🙂
Fake it till you make it je tvárenie sa “sama pred sebou”, ktoré sa rovná viac-menej workoutu – nadobúdaš mentálne, emocionálne i vôľové “svalstvo” (napr. rozširuješ svoju dôveru v Univerzum) a tým rozširuješ pásmo svojho vnímania. Učíš sa vidieť nové súvislosti. Obohacuješ sama seba. Duša sa necíti menejcenná, ale vzrušená novými možnosťami – nezávisle od toho, či ich okolie vidí alebo nie. 🙂
Pokiaľ stále budeš mať upreté jedno oko na seba a jedno na tých druhých, porovnávaš sa a snažíš sa zistiť, kto z vás je “lepší” alebo “vyhovujúcejší” – hoci niet nijakého univerzálne platného “dobrý” alebo “vyhovujúci”, voči ktorému by sme sa mohli porovnávať. Univerzum nepozná “dobrý” alebo “vyhovujúci”. Univerzum pozná len tok energie. 🙂 Umelo nafukovať svoju výkladnú skriňu, aby ju iní mohli obdivovať, nie je fake it till you make it, ale celkom jednoducho ego. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
11. mája 2015 at 0:22
Veru ..tiez casto chcem vystupovat ako niekto..zakryvam svoju neistotu.uz len mat sa rad..no nie?rozmyslam ze kde to prameni..skola..zakladka.ale napadla ma skolka..a napadlo ma ze snad minule zivoty?jo..ale preco si nevyhovujem?preco nie som dost dobra?hmm.no tot silna otazka
Páči sa miPáči sa mi