Človek sa potrebuje pomocou svojej mysle pozdvihnúť, nie zdegradovať. Samotná myseľ je ti priateľ i nepriateľ v jednom. Je priateľom pre ľudí, ktorí ju majú pod kontrolou, a správa sa ako nepriateľ u tých, ktorí ju pod kontrolou nemajú.

Krišna (Bhagavad Gita, 6.05 – 06)

Veľmi často, hlavne v newageistickej ezoterike, démonizujeme myseľ a snažíme sa ju nahradiť – “myslíme srdcom”. Ale všetko, myseľ rovnako ako srdce, je len nástroj. Fakt. Ako s týmto faktom naložíme, je naša voľba.

Môžeme si z nej urobiť priateľa a používať ju na tom na čo bola určená: myseľ na hľadanie súvislostí a príčinno-následkových reťazcov, srdce na hľadanie súzvuku a vyjasňovanie si, čo daná súvislosť pre nás emotívne robí.

Alebo sa môžeme vydať mysli či srdcu napospas a potom sa nečudujme, ak nás povláči myseľ paranojou a srdce nekonečným utrpením… pretože na to sú stavané. Bez uvážlivej kontroly spadajú do extrému a svoj zmysel menia na náš nezmysel.

Kontrola neznamená zakazovať mysli myslieť a srdcu cítiť. Kontrola znamená dobre sa poznať a poznať zákernosti svojej mysle a srdca a keď nastanú, zistiť to a upraviť svoje vnímanie tak, aby nám neskresľovali svet a naše miesto v ňom.