Kompletnosť je jediné, čo existuje. Niet ničoho, čo by bolo mimo toho, čo je úplné. “Ja” je len ilúzia a v tejto ilúzii existuje ako hľadajúci.

Ella May

Ľudské vedomie je len ilúzia “ja” v rámci niečoho, čo je úplné, kompletné a dokonalé, pretože obsahuje všetko. Ale keď ste “všetko”, neviete, čo vlastne ste – a potrebujete drobné očičká nesmiernej masy iluzórnych “ja”, aby sa na ten zvyšok z vás, ktorý vnímajú ako “nie-ja”, pozreli. A vy si poskladáte ich vnemy a viete, čo je “všetko”.

Preto je také dôležité pre naše drobné očičká pochopiť, že to, čo vidia, je len výsek reality – a to aj vtedy, keď sa pozerajú na presne to isté miesto ako desať iných. Každý z tých desiatich stojí totiž na inom mieste a pozerá na to isté z iného uhla pohľadu. A tak všetko, čo ľudia vnímajú, je pravda. Keby to neexistovalo ako realita alebo potenciálna možnosť, nedokázali by sme to vnímať. A to aj vtedy, ak vedome klameme – keby to neexistovalo ako potenciálna možnosť, nedokážeme to vymyslieť.

Realita je ako obrovská multidimenzionálna doboška – mnoho vrstiev položených na sebe a cez seba a nakríž sebou. A tak všetko je niekde, v niektorej vrstve reality, “pravda”.

To, čo vnímame, je len náš výsek, náš “príbeh o pravde”. Ak budeme k vnímaniu iných pristupovať z tohto uhla pohľadu, ušetríme si veľa nepochopenia, rozčuľovania a nedôvery. Ak pozeráme na to isté a oni vidia niečo iné, tak najskôr preto, že vnímajú inú rovinu toho istého. Vezmime na vedomie, že aj taká rovina existuje, hoci ju my nevnímame – že náš výsek reality (“príbeh”) sa nekryje s príbehom toho druhého. Ak sa nám jeho príbeh páči, môžeme sa doňho nanominovať a zistiť, či by nebol pre nás. Ak sa nám nepáči, nič nás nenúti doňho vstupovať… a to ani útoky, osočovanie a prieky. Rozhodnutie je na nás, v ktorej rovine reality sa mienime pohybovať. 🙂

Reklamy