Odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale skôr zváženie, že niečo iné je dôležitejšie ako strach.

Ambrose Redmoon

Sme vychovávaní v tom, že báť sa je nevhodné. “Bojí sa len slaboch.” “Strach je negatívna emócia a znižuje tvoju vibráciu.” “Keby si si bol dostatočne istý, nemusíš sa báť.” “Bojí sa len ego; duša je odvážna.”

Omyl. Duša máva rovnako plné gate ako ego – len sa možno bojí odlišných vecí… To preto, že strach je len naša reakcia na všetko neznáme, neodhadnuteľné. Na veci, pre ktoré nemáme plán. Ak situácia je tohto druhu, strach sa dostaví automaticky – je to prejav pudu sebazáchovy. Jeho druhý protipól je vybudenie na boj. Oboje nám pomáha prežiť. Buď zdrhneme, alebo zabojujeme. A keď to nevyzerá na vyhranie, tak zdrhneme. A keď už nemáme kam zdrhať, čelíme tomu a zabojujeme. 🙂 Odvaha (“zabojujeme”) a strach (“zdrháme”) sú dva extrémy tej istej energie – reakcie na neznáme a potenciálne ohrozujúce. 🙂 Bez jedného niet druhého.

Preto nemá zmysel hanbiť sa, že sa bojíme, alebo sa cítiť previnilo, že nie sme spirituálne “dosť na úrovni”. Sme! Sme perfektne na úrovni – a tá úroveň sa nazýva “reakcia na neznáme a potenciálne ohrozujúce”!

Tak teda svoj strach prijmime a skúsme ho vidieť z tej lepšej stránky – ako lekciu o situácii. Čo ešte potrebujeme zistiť, aby bola menej “neznáma”? Aké prípravné kroky môžeme urobiť, aby bola pre nás menej ohrozujúca? V hornom citáte je použité slovo “zváženie”. Potrebujeme o tom, čo nás desí, uvažovať. Nie vykresľovať si prípadné hrôzy, ako to obvykle robievame, ale uvažovať o tom ako o situácii – a pre situácie je príslovečné, že majú svoj začiatok, priebeh a koniec – teda že nebudú trvať večne… Niekedy už len toto poznanie dokáže situácii ubrať veľa z jej hrôzy.

Čo sú vaše osobné “strachy”? Ako na ne reagujete? Cítite okrem strachu navyše aj vinu z toho, že cítite strach? Nakoľko tento pocit pomôže zvýšiť vašu vibráciu? 🙂

Dnes som čítala niekde citát: “Na to, aby Univerzum bolo kompletné, potrebuje aj teba presne v tom stave, v akom si.” Aj tým naším strachom práve teraz napĺňame nejaký účel. Nehanbime sa zaň. Keby sme nemali strach, prestala by existovať odvaha. 🙂 Všetko je to len naša reakcia, ako ju interpretujú oči niekoho, kto sa na situáciu iba pozerá a nemusí ju zažívať. 🙂