“Nie je chybou rozčúliť sa. Nie je chybou plakať. Nie je chybou dožadovať sa pozornosti. Dokonca nie je ani chybou začať kričať a chytiť hysterický záchvat. Čo je chybou je potláčať toto všetko a neprejavovať to. Čo je chybou je trestať sám seba za to, že si ľudský. Čo je chybou je nedopriať si vyslyšania a uzatvárať sa sám v svojom trápení. Podeľ sa oň. Daj ho najavo.”

Bryant McGill

Ak v sebe potláčame prejavy, o ktorých myslíme, že sú “zlé”, “nehodné” alebo “negatívne”, a zostávame uzatvorení v svojom vlastnom trápení, dostaví sa časom tichý smútok – depresia.  Nevieme povedať, prečo, ale sme smutní a sme nespokojní sami so sebou – a to aj vtedy, kedy navonok zjavne napĺňame všetky naše definície “dobrého človeka”, “správneho človeka” alebo dokonca “úspešného človeka”. To preto, že časti svojej duše sme dali najavo, že je nežiadúca.

Všetky, aj tie menej príjemné emocionálne výkyvy sú len ukazovateľ na niečo – ranu, nevhodné presvedčenie, obmedzujúci prístup alebo pokrivený pohľad na vec. Tak si dovoľme vypeniť, vezmime to na vedomie a pozrime sa, prečo sme vypenili. Ošetrime nie prejav, ale jeho príčinu. Možno sa nám nabudúce nezopakuje. A možno nastane ešte niečo lepšie – odstránením tejto jednej príčiny z nášho života zmizne hneď niekoľko nežiadúcich emotívnych reakcií, ktoré všetky boli nadstavbou nad touto jednou…