Dnešné zamyslenie je od Jeffa Fostera a prenášam ho sem z Eprakone:

V poslednej dobe hľadá veľa ľudí partnera, spriaznenú dušu, svoju “druhú polovičku”. Cítia sa nekompletní, sami, bez “toho druhého”.

Ale, priatelia, nie ste polovička celku. To je lož. Nikdy ste neboli polovičkou niečoho. Ste kompletní – to je vaša skutočná prirodzenosť…

Ak hľadáte partnera alebo zotrvávate vo vzťahu preto, lebo sa cítite ako “polovička” jedného celku a osamote “nekompletní”, nešťastní sami so sebou, vystrašení z prázdnoty, vtiahnete si partnera do svojho nešťastia a celý vzťah bude otriasaný strachom a obavami.

Nájdite svoje šťastie vo vlastnom vnútri. Urobte zo šťastia pole, v ktorom žijete a v ktorom ste zakotvení. Objavte radosť v samote. Kým pred samotou utekáte, budete stále osamelí napriek všetkým ľuďom vo vašom živote, pretože budete utekať pred sebou a to je najväčšia bolesť.

Nájdite v sebe vnútornú radosť. Buďte tým, po kom ste odjakživa túžili. A potom, keď a ak budete pripravení, vpustite do tohto poľa milovanú osobu. Nechajte ich skúmať, hrať sa, zostať, ak budú chcieť zostať, alebo odísť, ak budú chcieť odísť. Tešte sa z ich slobody. Vytvorte si s nimi hlboké porozumenie. Všímajte si, kedy sa cítite šťastne a kedy nešťastne, ale neviňte ich z toho, ani ich za to neospevujte.

Pomôžte im, aby sa naučili tiež milovať svoju samotu.

Možno to pre vás bude priateľ, partner, milenec. Možno sa vezmete, možno budete žiť spolu, možno si založíte rodinu, možno sa už nikdy v živote nestretnete. Ak máte skutočne hlboké porozumenie jeden pre druhého, tieto kategórie neznamenajú tak veľa, a budúcnosť sa postará o seba sama.

A vy nájdete “toho druhého” v sebe – a strach zo samoty sa rozplynie v posledných lúčoch slnka.