“Ľudia ťa budú milovať. Ľudia ťa budú nenávidieť. A nič z toho nebude mať nič spoločné s tebou.”
Abraham (Hicks)
Keď vás ľudia vidia, nereagujú priamo na vás a vaše prejavy, ale aj na svoje minulé skúsenosti s ľuďmi, ktorí vyzerali podobne, hovorili podobne, pohybovali sa podobne… a na svoje vnútorné obavy a presvedčenia.
Ten, kto žije vo vnútornom svete dostatku a vníma hlavne to dobré, zaručene uvidí niečo dobré aj vo vás.
Ten, kto žije vo vnútornom svete nedostatku, vo vás možno uvidí súpera,konkurenciu, možno potenciálneho útočníka alebo potenciálnu obeť. Bude sa sústreďovať na to zlé vo vás, aby sa sám cítil lepšie. Nemôže inak – je hnaný svojím vnútorným obrazom o tom, ako svet funguje.
Ak na vás niekto reaguje vyslovene negatívne, najprv preskúmajte, či ste ho nechtiac svojím správaním neurazili alebo neohrozili. Ak nič podobné nevidíte, prestaňte nad tým špekulovať. Nevidíte do jeho hlavy, neviete, čo ho ženie. Nad jeho démonmi, ktorých premieta do svojej predstavy o vás, nemáte kontrolu. Ak sa vám nepáči, čo do vás niekto premieta, je lepšie sa kontaktu s touto osobou vyhnúť, inak vás vtiahne do svojej drámy, vtlačí vás do svojej predstavy o vás a oberie vás o pocit vlastnej hodnoty len preto, že potrebuje, aby ste v jeho príbehu žiadnu hodnotu nemali. 🙂
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
12. septembra 2016 at 22:43
Zdravím 🙂 mám len takú otázku, no nijako (aspoň myslím😀) sa netýka tochto článku, jedine tak toho obrázku vyššie – čiernobiely obrázok ženy. Neviem, či by mi tu niekto vedel odpovedať ohľadne snov, ale opýtať sa snáď môžem.. 😀 Prednedávnom som mala čiernobiely sen, ako som len tak chodila pomedzi stromy a ľudí, a pozorovala vrany okolo mňa. Poletovali si a následne sadali na ostatných ľudí, no akoby si ich oni nevšímali. Neskôr keď som sa na to prizrela bližšie, došlo mi že to vôbec nie sú vrany; ale nejaký zvláštny čierny kus niečoho. Akoby odtrhnuté látky, lepšie to opísať neviem.. a potom som sa pozrela na seba, že či to náhodou nemám aj na sebe. A uvidela som sa asi tak ako na tom obrázku: ako čierna deravá postava, z ktorej sa stále odliepali nejaké kúsky a potom poletovali okolo mňa. Dosť ma to vydesilo a akoby v zrýchlenom filme sa celé moje telo rozpadlo na tie kúsočky, až nezostalo vôbec nič. No..a potom som sa zobudila. 😕 dlhší čas ma to mátalo, až som sa na to úplne vykašlala zo slovami že No čo, obyčajný sen. A teraz som objavila tento článok a spolu z ním aj spomínaný obrázok. A spomenula som si (žeby udička?😛) Som z toho už zúfalá a preto sa obraciam tu..naozaj by som bola vďačná, ak by mi niekto vedel aspoň naznačiť “čo to asi tak je”, pretože mám pocit že sama na to neprídem. PS: Nemala som v pláne sa tak rozpísať, za to sa ospravedlňujem.
Páči sa miPáči sa mi