Musíme byť opatrní s myšlienkou všetko-je-jedno (jednota so všetkým) a musíme si pripomínať hodnotu individuálnej cesty rozvoja duše. Všetko-je-jedno sa často používa ako technika spirituálneho bypassu, podobne ako odpustenie a “všetko-je-Boh” – a to aj vtedy, keď nie je. Bez zdravého ega a dobre definovaných hraníc sa naše prežívanie všetko-je-jedno mení na všetko-je-nanič, pretože nemáme miesto, kam by sme pocitovo patrili. Každá duša má posvätný účel v tej jednote. A ak sa všetko-je-jedno nepostaví na zdravom rešpektovaní práv, hraníc a talentov individuálnej duše, tak sa zmení na nič-nemá-zmysel.
Jeff Brown
17. apríla 2015 at 12:13
Pre toto je možno ceľkom nápomocné začať sebaláskou. Potom už keď si dovolím rešpektovať všetky svoje potreby rovnocenne, môžem ísť aj do toho, že ja som ty a ty si ja bez strachu a úprimne. Do vtedy je to možno iba obľúbená fráza, ale aj tá môže mať svoju opodstatnenú váhu a miesto na “ceste” 🙂
Páči sa miPáči sa mi