“Kamkoľvek ideš, choď tam celým svojím srdcom.”

Konfucius

Ak žijete s plným vedomím daného okamihu a vlastného postavenia v ňom, žiaden moment nie je premárnený. Vychutnávajte si cestu a dôverujte jej aj vtedy, ak vás berie na všelijaké “odbočky” a nepríjemné chodníčky. Venujte plnú pozornosť a vážnosť každému okamihu, nech prináša, čo chce. Žite každý okamih tak, ako keby bol jediný. Dajte mu všetko, čo dokážete. Nemajte “nedôležité” veci, ktoré robíte len tak, aby sa nepovedalo… Keď sa rozhodnete niečo urobiť, robte to, ako keby od toho závisel váš život. Choďte stále na plný plyn – a váš život bude uspokojivý a bude vás napĺňať hrdosťou.

Máme dve veľké bolesti: jednak žijeme buď v minulosti alebo budúcnosti, ale nie v prítomnosti. Buď nariekame nad niečím, čo malo byť inak a nevyšlo to, alebo sa bojíme niečoho, čo by mohlo nevyjsť presne podľa našej predstavy. Tým ale nevenujeme takmer nijakú pozornosť prítomnosti a prehliadame šance a príležitosti, ktoré nám poskytuje. Všimneme si ich až vtedy, keď sa stanú súčasťou minulosti a budú nám poskytovať dôvod na ďalší nárek a trpkosť.

Druhá vec je, že nič, čo nevyhovuje presne našej predstave šance, nepovažujeme za dôležité. Ale život sa niekedy stará o naplnenie našich potrieb dosť svojráznymi cestičkami – a ak ich prehliadneme ako “blbosť”, nevyužijeme ich a budeme čakať na naplnenie potreby dlhšie. Alebo “sa pokúsime” (už vopred s predstavou “aj tak z toho nič nebude”) a pri prvom probléme cúvneme a nedosiahneme, čo by sme dosiahnuť mohli.

Pamätajte: Ak to nestojí za to, aby ste to urobili, tak to nerobte. A ak vám to stojí za to, urobte to najlepšie, ako dokážete. Aj ten tiger na obrázku kvôli drobnému kúsku mäsa nasadzuje všetko, čo v ňom je, a nevraví si “aj tak je malé”. Ide na plné pecky – okamih po okamihu. 🙂

Viac podobných zamyslení nájdete v Pathworkingovom klube.