Jediný problém so smútkom, zúfalstvom, hnevom, beznádejou, napätím, strachom a biedou je, že sa ich chceš zbaviť. To je jediná prekážka.

Potrebuješ sa naučiť s nimi žiť. Nemôžeš im len tak uniknúť. Sú presne tou situáciou, ktorú život potrebuje integrovať a rozvinúť. Sú stupienkami života. Prijmi ich. Sú skrytým požehnaním. Ak im chceš uniknúť, ak sa ich chceš nejako zbaviť, vzniká problém – pretože ak sa niečoho chceš zbaviť, nikdy na to nepozeráš priamo. A vtedy sa ti daná vec začne skrývať, pretože ju zatracuješ; vtedy sa daná vec posúva hlbšie do podvedomia, skryje sa do najtemnejšieho kúta tvojho vnútra, kde ju nedokážeš nájsť. Ujde do sklepa tvojej bytosti a skryje sa tam. A, samozrejme, čím hlbšie ide, tým väčšie problémy pôsobí – pretože potom začne pôsobiť z neznámych kútov tvojej bytosti a ty si úplne bezmocný.

Takže prvá vec je nikdy nič nepotláčať. Prvá vec je: nech už je čokoľvek, proste to je. Prijmi to a nechaj to prísť – čeľ tomu. Ono vlastne “nepotláčaj to” nepostačí; správnejšie by bolo “vnor sa do toho”.

Cítiš smútok? Vnor sa doňho, prejav mu pochopenie. Aj smútok má svoju povahu. Pripusti ju, zotrvaj s ňou, drž ju za ruky. Buď priateľský. Buď láskyplný. Smútok je nádherný! Nie je na ňom nič nevhodného. Kto ti povedal, že je zlé byť smutný? V skutočnosti ti len smútok dáva hĺbku. Smiech je plytký; šťastie je povrchné. Smútok ide až do morku kostí; niť nezasahuje tak hlboko ako smútok.

Takže sa netráp. Zotrvaj v smútku a on ťa vezme priamo do tvojho stredu. Plyň s ním a dozvieš sa o sebe veci, ktoré si ani netušil. Tieto veci sa vyjavujú, len keď si smutný; nikdy nie vtedy, keď si veselý. Temnota je tiež dobrá a aj ona je boží výtvor. Deň by bez nej neexistoval – je to súčasť existencie svetla.

Čeľ životu. Postav sa mu tvárou v tvár. Budú v ňom ťažké chvíle, ale jedného dňa uvidíš, že ti dodali na sile, pretože si im čelil. Na to boli určené.

Osho