Radšej maj menej hromov v ústach a viac bleskov v rukách.

Yackuza Abuja

🙂 Ide o citát môjho fejsbúkového kamaráta, ale keď raz má pravdu, tak má pravdu… Veľmi často svojimi slovami okolo seba budujeme zdanie úžasnosti, ktorú však naše činy nijako nedokladajú. Akosi sme si zvykli, že stačí o veciach len hovoriť a nikto už nebude chcieť, aby sme doložili aj zmysel našich slov. To sú tie “hromy v ústach” – burácame a burácame a “skutek utek”. 🙂 Alebo múdro prehovárame na hocijakú tému (a najmúdrejšie a najpresvedčivejšie na témy, kde sa necítime veľmi sebaisto), ale žijeme v rozpore s tým, čo hovoríme.

Toto “dudranie v oblakoch” neslúži na nič. Elektrina sa bez blesku nevybije; ak dudreme z pocitu nedôležitosti (potreba nafúknuť sa) alebo nespokojnosti (“ja viem lepšie”), pocity zostanú, aj keď dudranie zmĺkne.

Ale ani druhá strana rovnice, baciť hneď bleskom, nie je veľmi prínosná. Ak okamžite reagujete a vopred nevarujete, získate povesť nevypočitateľného človeka, ľudia začnú od vás bočiť a postupne sa dostanete do osamenia. A aj keby ste si povedali, že osamenie je lepšie než prítomnosť blbcov, ako jeden nedokážete dosiahnuť to, čo by ste dosiahli, keby ste mali pomocníkov.

Takže najlepšia rada je vyvažovať jedno s druhým – dudranie s plieskaním blesku. Nejaký ten hrom v ústach sa zíde – existujú aj ľudia, ktorých to zastraší, stiahnu sa a nebudete potrebovať blesk v ruke. Ale je lepšie vždy mať menej hromov v ústach… pretože ak ich máte mnoho, ľudia si zvyknú, že po vašom hromžení nenasleduje blesk – a tak ste vlastne vydali energiu bez toho, aby vám to niečo prinieslo. 🙂

Uložiť

Reklamy