“Čím viac ťa niečo vytáča, rozčuľuje, desí alebo odpudzuje, tým viac je to pre teba určené. Keď ťa to prestane vytáčať, prestáva to byť potrebné, pretože svoju lekciu si práve absolvoval.”
Bryant McGill
Hovoríme tomu “zákon rezonancie”. Ak niečo v nás rezonuje s danou situáciou, všimneme si ju. Ak niečo v nás silno rezonuje s danou situáciou, predstavuje to pre nás nejaký minulý zážitok, presvedčenie alebo postoj, ktoré nás v niečom obmedzujú.
Kedysi som kdesi čítala jednu vetu, čo mi to hodne osvetlila: “To, čo ťa vytáča, ťa vytáča preto, že si presne také správanie sám nedovoľuješ nasadiť.” Čiže obmedzujeme sa (pretože niekto nás vychoval v tom, že “to sa nerobí”, alebo sme sa podobným spôsobom v minulosti spálili a už sa spáliť nechceme) a neumožňujeme si reagovať tak. Ale ak si niečo neumožňujeme, vytvárame si samonastolené obmedzenia. Ak si poviem, že “je neutekám pred nikým a ničím”, vydrží mi to až do okamihu, kedy za mnou pobeží hladný lev – a potom buď zruším samonastolené obmedzenie, alebo naňho budem rozčúlene vykrikovať z obláčika číslo sedem, ako sa tam bude blažene vyvaľovať s plným bachorom…
V živote môžu nastať situácie, kedy budeme musieť nasadiť správanie, ktoré pre nás bude neobvyklé. Je nebezpečné, ak sa pritom nebudeme vedieť vysporiadať so samonastolenými obmedzeniami. A preto nás situácie, do ktorých sa dostávame, upozorňujú cez silnú emocionálnu reakciu na to, že tam je nejaká vec/presvedčenie, ktoré stojí za preskúmanie.
Len čo samonastolené obmedzenie odstránime, prestávame na dané situácie emocionálne reagovať – ešte ich môžeme vnímať a istotne sa o ne z času na čas potkneme, ale keďže už nás nevytočia, pokrčíme plecami a vezmeme ich na vedomie ako “podivuhodný fakt”a nič viac. To je znamenie, že sme už toto samonastolené obmedzenie prekonali.
Kde máte vy vaše samonastolené obmedzenia? Aké situácie vás rozčuľujú, vytáčajú a urážajú? Na akom presvedčení sa zakladajú? A o čo vás to presvedčenie ochudobňuje?
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
2. júla 2015 at 18:43
Povenovala som sa tomu, ako ma rozčuľuje sestrino detinské správanie. 🙂
Mohla by som to nazvať podivným zmyslom pre humor, niečím, čo k jej fáze života jednoducho patrí, ale bolo v tom niečo viac. Na jednej strane sa poznám akurát s tou jej spolužiačkou, čo má gymnaziálny mozog, takže nechtiac som si ich porovnala, na druhej strane som zistila, že ešte donedávna bolo práve také správanie súčasťou mňa, no odkedy som vstúpila do “sveta dospelých”, musela som ho potlačiť, a teraz mi to vadí už aj u nej. Presne ako je tu popísané – v minulosti som sa niekoľkokrát spálila, takže som si dala radikálny záväzok, že takéto správanie je neprijateľné. (Iba ak, v čo najsúkromnejšom súkromí).
Čo s tým budem robiť: budem sa pokúšať toto správanie na sebe akceptovať, nezávisle od toho, ako strašidelne seriózny mi ten svet dospelých príde, alebo kde by som podľa “noriem” mala vystupovať s určitou vážnosťou. Aj toto som ja. 🙂 Keď mám vyzrieť, tak nech sama od seba.
Páči sa miLiked by 2 people
2. júla 2015 at 19:42
Dosť veľa bude závisieť od povolania, ktoré si zvolíš. V každom prípade, ak sa budeš naďalej obmedzovať a vystupovať len “seriózne”, ochudobníš sama seba o kreativitu a potešenie zo života. Sprievodný jav: depky. Radšej si nájdi oblasť, v ktorej môžeš naďalej snívať a byť “nezodpovedná”, a do nej nasmeruj svoju tvorivosť. 🙂 Možno postupom času zistíš, že tam dosahuješ extra výsledky, a nakoniec sa ňou budeš živiť – presne tým, čo ti pôsobí najväčšie uvoľnenie a pocit vlastnej hodnoty. 🙂 Držím palce.
Páči sa miLiked by 2 people
2. júla 2015 at 21:51
Dikíčko. 🙂 Kreativita, to je moje! Skúsim niečo poriešiť.
Páči sa miPáči sa mi
3. júla 2015 at 9:25
😀 Vieš, aký rozdiel je medzi “poriešiť” a “vyriešiť”? Ako medzi “pos*ať sa” a “vys*ať sa”. 😉 Poriešiť obsahuje v sebe alibi, že sa to môže aj nepodariť. Zosilnené slovom “skúsim”. Kedysi nám náš nemecký majiteľ niečo navrhoval a ja som prisľúbila, že to skúsime zaviesť. Pozrel na mňa a povedal: “Skúste vstať!” Vstala som. Nemec: “Nepovedal som, že máte vstať, povedal som, že máte skúsiť vstať!”
🙂 Môj prínos k celosvetovému mieru a osvieteniu. 😛
Páči sa miLiked by 1 person
3. júla 2015 at 13:51
😀 Ale tak je možnosť, že nevyjde práve to, čo si zvolím (nevyjde=nepôjde tak, ako chcem – napríklad tovar na predaj mi bude stáť na sklade 5 rokov). Síce, keď nad tým dlhšie rozjímam, nevyjde to práve preto, že sa nesnažím dosť, nie? Čo ja viem, na jednej strane na tom môžem makať a niečo z toho predsa vypradiem, na druhej strane sa z toho jedného pokusu môžem poučiť, že sa neoplatí do toho vkladať toľko energie a zvolím si radšej niečo iné, čo bude rozumnejšie vynaloženie energie. Dopredu ešte neviem, ktorá oblasť bude pre mňa najprijateľnejšia. Idem s plným nasadením k jednej veci, ale s možnosťou, že to pre mňa nie je najvhodnejšia voľba, že prídem na to, že niečo iné je ešte lepšie a pustím sa nakoniec do toho iného. Preto to slovo “skúsiť”.
P.S.: Ani pokus vstať nemusel dopadnúť ako vstanie, keby na vás napríklad v tej chvíli spadol luster. Ale skúsiť ste skúsili a dopadlo to úspešne. 😛
Páči sa miPáči sa mi
23. marca 2019 at 11:10
Reblogged this on Eprakone – za porozumením sebe, svetu i životu and commented:
“To, čo ťa vytáča, ťa vytáča preto, že si presne také správanie sám nedovoľuješ nasadiť.”
Páči sa miPáči sa mi