Keby slnko mohlo rozprávať, nikdy by nepovedalo: “Dobre, vzdávam to. Odchádzam. Nikoho  nezaujímam.” Vždy by povedalo: “Áno, dnes som urobilo to najlepšie, čo som mohlo. Skoro ráno som sa objavilo, po celý deň som svietilo najjasnejšie, ako to len šlo, a na noc som zas zapadlo. To je všetko, čo môžem urobiť a všetko, čo budem robiť každý nový deň.”

Doe Zantamata

Niekedy možno našich 100% nebude zrovna veľa… ale je to vždy to najlepšie, čo v danom okamihu zo seba dokážeme vydať. A ak svoje najlepšie zo seba budeme vydávať každý deň, nepotrebujeme sa spätne trápiť nad situáciami a špekulovať, čo sme vtedy mohli urobiť inak… Nič sme nemohli urobiť inak, ak sme dali svoje najlepšie. A ak to nestačilo, no tak to nestačilo. Situácie neprichádzajú vždy len vtedy, keď sme dostatočne pripravení zvládnuť ich. Niekedy prídu skôr a my zlyháme a čakáme až do budúceho razu, aby sme túto “pohanu” dostali zo seba dole… Ale nie je to nijaká pohana. Nikto nemôže urobiť lepšie, než ako najlepšie v danom okamihu dokáže…

Súčasne si to však vyžaduje, aby sme začali brať každú sekundu nášho života smrteľne vážne a žili ju s plným nasadením, ako keby bola tá posledná.