Nikdy si nezamieňaj pohyb s konaním.

Taoist Philosophy

Všimnite si, že keď sa cítime neistí a nesvoji, veľmi často spadáme do impulzívneho “konania” – robíme aj nezmyselné veci, len aby sme zamestnali mozog a vytvorili si zdanlivú atmosféru činorodosti. Veď my sa na tú katastrofu chystáme… Veď my robíme protiopatrenia… Veď my nedovolíme, aby…

Ľudský mozog je stavaný na to, aby sa cítil bezpečnejšie, keď je telo v pohybe. Ale nezmyselný pohyb nie je konanie… Konanie spočíva v zvážení situácie a možností, vo voľbe tej najvhodnejšj možnosti a v krokoch, ktoré nám pomôžu ju využiť. Naháňanie komára, čo nás v noci vyrušuje, nie je konanie, ale pohyb. Zapálenie odpudzovača komárov je konanie.

Sledujte svoje správanie po určitú dobu. Máte tendenciu okamžite a rýchlo začať niečo robiť, bez toho, aby ste si vopred v kľude sadli a zvážili situáciu?

Ak áno – chcete si tento spôsob ponechať, alebo ho nahradiť niečím iným?

Ako by to “niečo iné” vyzeralo? Akej oblasti by sa týkalo?

Všímajte si oblasti, v ktorých pohybom nahrádzate konanie. To značí, že sa v nich skrýva nejaký strach alebo potláčaný pocit vlastnej zraniteľnosti. Ako by ste sa mohli tohto strachu a zraniteľnosti zbaviť, aby ste necítili nutkanie udržiavať sa v ustavičnom pohybe?

A teraz pozor – ustavičný pohyb našej mysle sa nazýva vnútorný džavot, alebo aj vnútorný monológ. Jeho úlohou je udržať nás vo vybehaných koľajach a nedovoliť nám ísť do rizika – v tom ani do nových vecí. Tiež nabieha v plnej sile vtedy, keď máme strach čeliť niečomu. Všímajte si, čo vám vnútorný monológ rozpráva. Posilňuje vás? Ak áno, nerobí to tým, že iných zhadzuje? Ponižuje vás? Porovnáva vás? Alebo vám len hovorí, aké možnosti máte?

Ak máte príliš aktívny vnútorný monológ, môžete vyskúšať meditáciu. Alebo použite moju fintu: keď som začínala s Ruizom, púšťala som si nahrávku jeho Štyroch dohôd dookola cestou v mestskej hromadnej doprave. Po nejakom týždni počúvania stále toho istého môj mozog pochopil, že toto je vec, ktorá je pre mňa dôležitá. Pretože už Ruiza medzičasom ovládal naspamäť, začal mi všetko okolo mňa komentovať z pohľadu Ruiza – a to aj vtedy, keď som sa chystala urobiť nejakú hlúposť. Vnútorný monológ zapindal, ja som sa zháčila a zachovala som sa inak, múdrejšie. 🙂 Takto mi vlastne pomohol postupne meniť moje vnímanie. Skúste, či to nezaberie aj vám…

Reklamy