Máš dva hlasy, ktorými hovoríš: hlas svoje mysle a hlas svojej duše. Rovnako tieto dva hlasy po celý čas hovoria s tebou. To, ktorému hlasu načúvaš, rozhodne o tom, ktorým hlasom budeš hovoriť. Boh ti našepkáva načúvať a hovoriť hlasom svojej duše. Výrazne tým zlepšíš svoju komunikáciu i svoju náladu.

Neale Donald Walsch

Tento citát mi prišiel v okamihu, kedy som sa k tomuto poznaniu dopracovala celkom inou cestou. Čítala som na fejsbúku nabubrelý príspevok plný sebaštylizácie – a patrične som ho skomentovala. Po sekunde-dvoch mi ale došlo: a čo sa bude diať teraz? Ten somár si to prečíta a vyštartuje to komunikáciu plnú negativity… Chceš sa do toho nechať zatiahnuť?

A v tom okamihu mi druhý hlas našepkal: Pamätáš si na toltécke pravidlo optimálneho využitia energie? Dodá ti tá komunikácia energiu – alebo ti ju uberie?

Usmiala som sa, počúvla som oba hlasy a komentár som vymazala. 🙂

Ako je to u vás? Ako vyzerá, keď k vám hovorí myseľ, a ako vyzerá, keď k vám hovorí duša? Podľa čoho rozpoznávate, ktoré je ktoré?