“Buď imúnny voči názorom iných – neber nič osobne.”

don Miguel Ruiz

To, čo iní hovoria alebo si myslia, je projekcia ich vnútorného sveta, ich vnútornej reality – systému predsudkov, predpokladov a zážitkov, ktoré filtrujú z reality len veci, ktoré im vyhovujú, a ostatné veci len vtedy, ak sa dajú prifarbiť tak, aby im vyhovovali… Preto všetci do istej miery prekrúcame to, čo vnímame – a to celkom neúmyselne a často dokonca nevedome.

Keď si uvedomíme, že reakcia iných je len malou mierou zapríčinená nami a oveľa väčšou mierou je produktom ich vnútorného sveta, nemusíme brať útočné a neláskavé slová osobne, pretože sa netýkajú nás – týkajú sa ich predstavy o nás. Keď niekto v sebe nosí predsudok “blondinky” a začne sa ku mne správať ako k blondínke len preto, že mám odfarbené vlasy, je to ukážka jediného – nemá predstavu, kto skutočne som. Reaguje na svoju vlastnú predstavu o mne – a tá vôbec nemusí byť správna… Preto sa hovorí, že reakcia toho druhého je výpoveď o ňom, nie o nás. Nám to akurát ukazuje, ako vyzerá jeho vnútorný svet a akých démonov v sebe nosí.

A takisto my, keď sa prichytíme, že emotívne reagujeme na niečo, tak práve opúšťame realitu a ponárame sa do vlastného vnútorného sveta predstáv a predsudkov. A len čo urobíme týmto smerom prvý krok, čokoľvek urobí ten druhý, začíname prekrúcať tak, aby nám to sadlo do našej pôvodnej predstavy o ňom, z ktorej sme vyštartovali…

Takže: keď dostanete emotívnu reakciu, nie je to o vás, ale o vnútorných démonoch toho druhého.

Keď vy začnete emotívne reagovať, už to tiež nie je o realite, ale o vašich vnútorných démonoch.

🙂 Z tohto uhla pohľadu sa už človek necíti až tak fajn, čo? 😉

Reklamy