“Nezávisle od toho, nakoľko otvorený, mierumilovný a milujúci sa snažíš byť, ľudia sa s tebou dokážu spájať len do tej hĺbky, do ktorej sa prepracovali v svojom vnútri.”

Čo to znamená? Je to podobné ako s inteligenciou. Každý je schopný vnímať ju len do tej miery, do ktorej ju má rozvinutú sám. Všetko, čo je nad touto mierou, je preňho nezrozumiteľné a spokojne (a s pocitom absolútnej pravdivosti) to označí za “blbosť”.

A tak aj jeho správanie a prístup k iným ľuďom. Všetci sa správame najlepšie, ako vieme – ale ak žijeme vo vnútorne ohavnom svete (čo vôbec nemusí byť naša vina), budeme tento svet premietať aj do iných. Niekto zo škaredého sveta v našej otvorenosti uvidí slabosť, na ktorú sa dá zaútočiť. V našej mierumilovnosti uvidí strach alebo podriadenosť, z ktorej sa dá vysmievať. V našej láske uvidí bezmocnosť, ktorá sa dá zneužívať.

Nedokáže pochopiť, že to tak nie je… pretože keby mal kapacitu vnímať skutočne to, čo v nás je, tak to vnímať bude. Preto si potrebujeme pre týchto ľudí vytvoriť toleranciu voľne podľa vzoru “odpusť im; nevedia, čo činia”, v mojej verzii “odpusť im; nemôžu inak”. 🙂

Je jedno, ako nás vnímajú ľudia, ktorých my vnímame ako “s menším rozhľadom”. 🙂 A ak nám ich útoky, podozrievania, spochybňovania a ponižovania nerobia dobre – je to ich príbeh a my sa v ňom nemusíme zúčastniť. To, že nás pozývajú do svojej drámy, je ich rozhodnutie/potreba. To, že sa na nej zúčastníme, bude už naša vlastná hlúposť.