V láske každý zodpovedáme za svoje vlastné city. Nemôžeme viniť niekoho iného z toho, čo my cítime.

Paulo Coelho

Keď odhliadneme od lásky, kde všade ešte obviňujeme iných z toho, ako sa cítime?

Čo myslíte, prečo to robíme? Ako nám pomáha zmeniť nepríjemnú, zle sa cítiacu situáciu, keď z nej obviníme niekoho iného?

Všetko je vec akcie a reakcie. Nad akciou toho druhého možno nemáme veľkú kontrolu (hoci v minulosti sme možno mali), ale naša reakcia je plne pod našou kontrolou – a ak sme sa rozhodli cítiť zle, tak preto, že nám to niečo dáva. Najčastejšie sa potrebujeme cítiť zle vtedy, keď ten pocit potvrdzuje nejaké naše presvedčenie.

Pozrime sa na to presvedčenie. Vzniklo nejakým priamym zážitkom? Bolo našou reakciou na nejakú skutočnú situáciu? Platí tá situácia ešte stále, alebo sme si medzičasom presvedčenie zovšeobecnili a vyrobili si z neho samonastolené obmedzenie?

Alebo toto presvedčenie do nás niekto vovychovával?

A chceme s ním žiť aj naďalej?