Keď je cestička tmavá a nejasná, treba odvahu na to, abu človek pokračoval… Ver. Dôveruj. A pokračuj. Cesta sa ti vyjaví.

Sue Krebs

Niekedy robievame tú chybu, že keď sa nedostaví rýchlo viditeľný pokrok, zmeníme úmysel a skúsime niečo iné. To sú tie okamihy, kedy je cestička “tmavá a nejasná”. A súčasne je to aj signál, že sme sa nesnažili z plných síl- že sme si stanovili cieľ len tak “napoly” a nebolí nás vzdať sa ho. Niekedy si myslíme, že bolí, ale napriek tomu sa ho dokážeme vzdať… čiže nebol dosť veľký, dosť dôležitý.

Dôležitých cieľov v našom živote sa vzdať nedokážeme. Sú vypálené do nášho podvedomia, pretrvávajú aj potom, keď sa dostavia prvé neúspechy, a nenápadne ovplyvňujú naše konanie aj vtedy, keď ideme za celkom iným cieľom. Často sa stane, že po rokoch robenia niečoho celkom iného vznikne situácia, kedy sa k nášmu niekdajšiemu cieľu dostaneme o krok bližšie – a zistíme, že vlastne sme sa ho nikdy nevzdali…

Ak o veciach dokážeme snívať, dokážeme ich aj zrealizovať. Možno nie hneď a možno nie presne v tej podobe, v akej sme si ich vysnívali, ale ak o tom dokážeme snívať, dokážeme to aj dosiahnuť – ak sa nevzdáme na polceste.

Reklamy