Buď sám sebe lampášom. Buď sám sebe útočiskom. Nehľadaj externé útočisko. Drž sa pravdy ako lampáša. Drž sa pravdy ako útočiska. Nehľadaj útočisko v nikom okrem seba.
Budha
Keď sa cítime zmätení, bezbranní a zraniteľní, väčšinou vyhľadávame niekoho, kto by nám poradil, poľutoval nás a ponúkol nám, že zabojuje po našom boku… Lenže rady a pomoc od iných sú len ich pohľad na náš problém, ako keby v ňom boli oni, nie my… a ich riešenia sú také, ako keby ho riešili a museli s ním žiť oni, nie my… Toto si potrebujeme uvedomovať. Potrebujeme všetko, čo nám niekto poradí, preháňať sitom nášho kritického myslenia: Zodpovedá to našim hodnotám? Odráža to naše momentálne schopnosti? Povedie nás to k výsledku, aký bude “dobrý” pre nás?
Najsilnejšie je to, keď sami sebe začneme poskytovať to, čo očakávame od takého “útočiska”. Že to už robíte? Tak sa pozrite, ako sa obvykle cez deň so sebou rozprávate. Čo si hovoríte, keď ste v kontakte s cudzími ľuďmi? Čo si hovoríte, keď sa vám niečo nepodarí?
Kým sami pre seba nebudeme útočiskom, tým miestom, kde máme plné porozumenie a podporu nezávisle od toho, čo sme zas postvárali, nebude pre nás žiadne externé útočisko dosť bezpečné. Keď sami sebe neposkytneme rozumnú doložku najvyšších výhod, neposkytne nám ju nikto iný. A prečo “rozumnú”? Pretože niekde v sebe máme pocit “toto som mohol aj lepšie”. Kým ho máme, máme šancu rozvíjať sa. A tak si v našom útočisku potrebujeme povedať “toto si síce mohol lepšie, ale už si to uvedomuješ a nabudúce zaboduješ – a pre dnešok to bolo maximum, čo si dokázal”. Potrebujeme byť sami sebe učiteľom, ktorý nás povedie za ručičku k lepšej verzii nás samých. Ak sa uspokojíme s vyhlasovaním “som taký a som taký dokonalý”, nikdy si nerozvinieme všetky potenciály, čo v sebe máme – hlavne tie skryté nie. 🙂
A kde je cieľ? Byť “kompletnou osobou”, vlastniť na sebe všetko, svetlo i temnotu, a rozvíjať do do miery, do akej je to rozvíjateľné a pôsobí nám to radosť.
Čo sa skrýva vo vás? Ako vyzerá vaše útočisko?
Boslaal - meditácie a pathworking pre osobný rast 
1. februára 2016 at 12:15
Vynikajuuuuuuci článok 🙂
Páči sa miPáči sa mi
2. februára 2016 at 0:24
Veď toto, že moje útočisko nie je zlé, dokážem so sebou vydržať veľmi dlho a zabaviť sa, len tá myseľ… Priveľmi som ju nechala držať kontrolu a ani som si neuvedomovala, na čom je tá vec založená. Včera som našla článok, čo mi prelomovo otvoril oči v tejto veci. Pretože ja to s mysľou dosť prežívam, dávam to sem, možno sa niekomu tiež zíde. V angličtine. http://tinybuddha.com/blog/7-ways-to-know-when-your-mind-is-trying-to-control-your-life/
Našla som sa v jedničke, sčasti v trojke, dokonca aj v päťke (kedysi problém s nedostatočne čistým pohárom, predstavy ako sa niečo zhoršuje, keď sa nespraví to a to, teraz zasekávajúca sa reč – aj v mysli, aj verbálne) a tiež v sedmičke – že naša myseľ vyhodnocuje nápady ako pravidlá apod.
“Your mind is smart. Not wise smart, but computer smart.” 🙂
(A dnes som začala deň úplne inak – cvičením, sprchou… NAVZDORY MYSLI, aby som sa aspoň po malých krôčkoch odpútavala od takzvaných “rozumných pravidiel”.) Naozaj, tej mysli sa nedá veriť tak, ako som predpokladala. Bola mi užitočná, ale začala to preháňať.
Páči sa miLiked by 1 person
2. februára 2016 at 8:50
To je skutočne výborný článok… Skúsim ho zobnúť a spracovať 😉 … Díky.
Páči sa miLiked by 1 person
5. februára 2016 at 10:09
Teraz práve zisťujem, že ešte stále mám v sebe celkom slušne temné miesta, ktoré sú plné nespokojnosti seba so sebou. Miesta, kde ešte stále vládne nedostatok a nespravodlivosť, kde som obeťou, vystavenou napospas neznámej a všemocnej “autorite” (ako sme to už inde pekne načali).
Aktuálne je to pocit, “Ježiši-mária, do teraz som to dával do kopy (13 rokov práce) a oni mi to idú zase (už miliónty krát) pokaziť, aby som to mohol zase dávať do kopy!” a na to hneď nasledujú pochyby “spravil som to dobre?”, “čo budem teraz robiť?”, “už na to nemám silu a ani chuť…” a pod.
Mám pocit veľmi “bradatých” spomienok a presvedčení a opäť sa mi v nich nechce rýpať…veď už som toho hnoja toľko nakydal 😀 … teraz mám opäť takú nejakú ufňukanú fázu plnú sebaľútosti… 😆 ešte, že si otvorila, tú stalkovaciu skupinu 😉
…asi mám tú moju prácu už konečne zmeniť, alebo sa mám konečne naučiť prestať vnímať svoje veľkolepé dielo, ako môj majetok, ktorý musím ochraňovať stoj čo stoj, resp. nechať moje “pracovné” dieťa, aby vo svojej puberte mohlo byť viac samo sebou…hmmm popustiť oprate je niekdy celkom slušná fuška…normálne mi je ťažko si to vôbec predstaviť (1., či 2. možnosť) ….heheheheeeee smejem sa, ako si bojovník začína brúsiť svoj meč a hľadí na svoj potenciálny cieľ … je to taká zvláštne mnohovrstvové a tajomné ticho pred búrkou …. ale mám aj celkom slušne nahnané 🙂
Páči sa miLiked by 2 people
16. marca 2019 at 9:11
Reblogged this on Eprakone – za porozumením sebe, svetu i životu and commented:
Kým sami pre seba nebudeme útočiskom, tým miestom, kde máme plné porozumenie a podporu nezávisle od toho, čo sme zas postvárali, nebude pre nás žiadne externé útočisko dosť bezpečné.
Páči sa miPáči sa mi