Buď sám sebe lampášom. Buď sám sebe útočiskom. Nehľadaj externé útočisko, Drž sa pravdy ako lampáša. Drž sa pravdy ako útočiska. Nehľadaj útočisko v nikom okrem seba.

Budha

Keď sa cítime zmätení, bezbranní a zraniteľní, väčšinou vyhľadávame niekoho, kto by nám poradil, poľutoval nás a ponúkol nám, že zabojuje po našom boku… Lenže rady a pomoc od iných sú len ich pohľad na náš problém, ako keby v ňom boli oni, nie my… a ich riešenia sú také, ako keby ho riešili a museli s ním žiť oni, nie my… Toto si potrebujeme uvedomovať. Potrebujeme všetko, čo nám niekto poradí, preháňať sitom nášho kritického myslenia: Zodpovedá to našim hodnotám? Odráža to naše momentálne schopnosti? Povedie nás to k výsledku, aký bude “dobrý” pre nás?

Najsilnejšie je to, keď sami sebe začneme poskytovať to, čo očakávame od takého “útočiska”. Že to už robíte? Tak sa pozrite, ako sa obvykle cez deň so sebou rozprávate. Čo si hovoríte, keď ste v kontakte s cudzími ľuďmi? Čo si hovoríte, keď sa vám niečo nepodarí?

Kým sami pre seba nebudeme útočiskom, tým miestom, kde máme plné porozumenie a podporu nezávisle od toho, čo sme zas postvárali, nebude pre nás žiadne externé útočisko dosť bezpečné. Keď sami sebe neposkytneme rozumnú doložku najvyšších výhod, neposkytne nám ju nikto iný. A prečo “rozumnú”? Pretože niekde v sebe máme pocit “toto som mohol aj lepšie”. Kým ho máme, máme šancu rozvíjať sa. A tak si v našom útočisku potrebujeme povedať “toto si síce mohol lepšie, ale už si to uvedomuješ a nabudúce zaboduješ – a pre dnešok to bolo maximum, čo si dokázal”. Potrebujeme byť sami sebe učiteľom, ktorý nás povedie za ručičku k lepšej verzii nás samých. Ak sa uspokojíme s vyhlasovaním “som taký a som taký dokonalý”, nikdy si nerozvinieme všetky potenciály, čo v sebe máme – hlavne tie skryté nie. 🙂

A kde je cieľ? Byť “kompletnou osobou”, vlastniť na sebe všetko, svetlo i temnotu, a rozvíjať do do miery, do akej je to rozvíjateľné a pôsobí nám to radosť.

Čo sa skrýva vo vás? Ako vyzerá vaše útočisko?

Reklamy