– Prosím ťa… skroť si ma! – povedala.

– S radosťou, – odpovedal malý princ, – ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.

– Spoznáme len veci, ktoré si skrotíme, – povedala líška. – Ľudia nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom hotové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!

– Čo mám urobiť? – spýtal sa malý princ.

– Musíš byť veľmi trpezlivý, – odpovedala líška. – Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi takto. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie…